Väčšina šoférov tento detail prehliada. Takto sa mení správanie auta na ceste, keď máš zle nafúkané pneumatiky, varuje expert

Na prvý pohľad to vyzerá ako maličkosť. Tlak v pneumatikách? Veď auto ide, neťahá do strany a guma vyzerá v poriadku. No práve tento detail rozhoduje o tom, či dokážeš včas zabrzdiť, alebo skončíš v priekope. A pritom stačí, aby tlak v pneumatike klesol len o pár desatín baru.

Vodiči často robia rovnakú chybu, tlak nekontrolujú celé mesiace a spoliehajú sa, že „to nejako vydrží“. Lenže vzduch z pneumatík uniká prirodzene. Za mesiac môže tlak klesnúť o 0,1 až 0,2 baru, čo už stačí na citeľnú zmenu správania auta.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Keď je tlak nízky, pneumatika sa správa ako balón na mäkkej podložke

Predstav si, že stúpiš na poloprázdny balón. Spľasne, roztiahne sa a začne sa viac zahrievať. Presne to isté robí pneumatika. Pri nízkom tlaku sa zväčšuje kontaktná plocha s vozovkou, čo sa môže zdať výhodné, ale len na prvý pohľad.

V skutočnosti sa dezén deformuje, guma sa ohýba a vnútorné vrstvy sa prehrievajú. Možno sa teraz pýtaš, čo to vlastne znamená v praxi. Auto sa stáva „mäkším“, horšie reaguje na volant, predlžuje sa brzdná dráha a pri dlhšej jazde môže dôjsť k prehriatiu pneumatiky a jej roztrhnutiu.

Podľa testov nemeckého autoklubu ADAC sa brzdná dráha auta s podhustenými pneumatikami môže predĺžiť o 10 až 15 %. To znamená, že ak brzdíš zo 100 km/h, zastavíš o 6 až 8 metrov neskôr, čo môže byť rozdiel medzi „takmer“ a „bolo zle“.

Príliš veľký tlak je rovnako zradný

Teraz si predstav, že balón nafúkneš až na prasknutie. Je tvrdý, skáče, a dotýka sa zeme menšou časťou povrchu. To isté sa deje pri preplnených pneumatikách.

Pri nadmernom tlaku sa zmenšuje styčná plocha a guma sa opiera o vozovku hlavne v strede. To znamená, že sa zhoršuje priľnavosť, hlavne na mokrej ceste. Auto ľahšie stratí trakciu, dlhšie brzdí a pri prejazde výtlkom hrozí náhle prasknutie.

Navyše, tvrdé pneumatiky nepríjemne kopírujú nerovnosti, takže trpí aj podvozok a komfort jazdy ide dolu vodou. A hoci niektorí vodiči veria, že sa takto „šetrí palivo“, úspora je len v desatinách litra, zatiaľ čo riziko nehody sa násobí.

Nesprávny tlak a aquaplaning: skrytá hrozba na mokrej ceste

Keď je vozovka pokrytá vodou, pneumatika musí túto vodu vytláčať drážkami v dezéne. Ak sa jej to nepodarí, vznikne vodný klin, jav, ktorý poznáš ako aquaplaning.

Pri nízkom tlaku je pneumatika zdeformovaná, drážky sa zatvárajú a voda sa nestíha odvádzať. Výsledkom toho je, že auto sa „vznáša“ po vrstve vody a vodič stráca kontakt s cestou už pri nižšej rýchlosti.

Pri mierne vyššom tlaku sa voda síce ľahšie vytláča, no pri extrémnom prehustení je kontaktná plocha taká malá, že aj drobná nerovnosť alebo väčšia kaluž môžu opäť spôsobiť stratu priľnavosti.

Správny tlak teda chráni nielen pred opotrebovaním, ale aj pred aquaplaningom, jedným z najnebezpečnejších javov na diaľnici.

Pozor na teplotu. Zmena počasia mení aj tlak

Tlak v pneumatike sa mení s teplotou. Platí jednoduché pravidlo. Každých 10 °C znamená zmenu tlaku o približne 0,1 baru. Ak teda nafúkaš pneumatiky pri 25 °C a teplota na jeseň klesne na nulu, tlak môže klesnúť až o 0,25 baru.

Preto by si mal kontrolovať tlak pri výraznej zmene počasia, najmä na jeseň a na jar. Príliš nízky tlak v zime okrem bezpečnosti ovplyvní aj spotrebu, pretože studený vzduch má menší objem a pneumatika sa viac deformuje.

Máš nové auto? Nespoliehaj sa len na TPMS

Väčšina moderných áut má povinný systém monitorovania tlaku (TPMS), ktorý ťa upozorní, ak tlak výrazne poklesne, väčšinou o 20 % pod odporúčanú hodnotu alebo pod 1,5 baru. Treba si však uvedomiť, že tento systém neslúži na udržiavanie ideálneho tlaku. Je to bezpečnostné varovanie, nie presný merač.

Ak chceš, aby tvoje pneumatiky vydržali a auto brzdilo tak, ako má, tlak kontroluj manuálne aspoň raz mesačne, ideálne na studených pneumatikách pred jazdou.