Vieš, prečo sa mačky dožívajú vyššieho veku ako psy? Veda má konečne odpoveď, prečo tomu tak je
Prečo sa niektoré cicavce dožívajú výrazne vyššieho veku ako iné? Vedci objavili prekvapivú súvislosť medzi dĺžkou života, mozgom a imunitným systémom.
Ak máš doma druhého či tretieho psa a mačku, tak si si pravdepodobne všimol, že psy sa dožívajú nižšieho veku v porovnaní s mačkami. Rozmýšľal si niekedy nad tým, prečo tomu tak je? Práve na túto otázku sa snažili nájsť odpoveď vedci z University of Bath.
Konkrétne si položili otázku: „Aké genetické faktory prispievajú k rozdielom v maximálnej dĺžke života medzi rôznymi druhmi cicavcov?“ Aby na ňu odpovedali, zamerali sa na súvislosti medzi veľkosťou mozgu, imunitným systémom a genetickými zmenami v genóme, najmä na to, či druhy, ktoré sa dožívajú vyššieho veku, nemajú v DNA niečo navyše, čo ich predurčuje na dlhší život.
Vedci v štúdii zhromaždili údaje o najdlhšie zaznamenanom veku 46 rôznych druhov cicavcov a porovnali ich s genetickými informáciami z ich DNA. Nezameriavali sa na priemernú dĺžku života (ktorú môže ovplyvniť napríklad predátor alebo choroba), ale na maximálny možný vek, ktorý daný druh dokázal dosiahnuť. Pomocou počítačovej analýzy potom hľadali spoločné genetické znaky medzi dlhovekými druhmi.
Ukázalo sa, že cicavce, ktoré žijú dlhšie, majú v genóme viac génov súvisiacich s imunitným systémom. Tieto gény pravdepodobne pomáhajú organizmu účinnejšie bojovať s infekciami, odstraňovať poškodené alebo starnúce bunky a brániť sa voči rakovine. Zaujímavé pritom je, že nejde len o jednotlivé gény, ale často o celé skupiny génov, ktoré sa počas evolúcie rozšírili alebo zdvojili.
„Druhy s väčším mozgom nežijú dlhšie len z ekologických dôvodov, ich genómy tiež vykazujú paralelné expanzie génov spojených s prežitím a udržiavaním života.“ vysvetlil hlavný autor štúdie, Dr. Benjamin Padilla-Morales z University of Bath.
Možno sa teraz pýtaš, čo Padilla povedal. Inými slovami, veľký mozog prináša výhody v správaní, ale dôležitá je aj genetická výbava na bunkovej a imunitnej úrovni.
Na konkrétnych príkladoch to vyzerá nasledovne: veľryby a delfíny, ktoré majú veľké mozgy, sa dožívajú 39 až 100 rokov. Naopak, myši s malým mozgom žijú len jeden až dva roky. No výnimky existujú, napríklad krtkovité potkany alebo netopiere síce nemajú veľké mozgy, ale aj tak sa dožívajú výnimočne vysokého veku. Vedci zistili, že aj tieto „výnimky“ majú v genóme rozšírené imunitné gény, čo len potvrdzuje význam imunitného systému pre dlhý život.
Záver štúdie tak naznačuje, že dlhý život cicavcov je výsledkom kombinácie väčšieho mozgu a odolného imunitného systému, ktorý sa počas evolúcie rozvíjal spolu s mozgovými kapacitami. Vedci plánujú v budúcnosti ďalej skúmať aj gény súvisiace s rakovinou, aby lepšie pochopili, prečo niektoré druhy starnú pomalšie ako iné.
Aby sme sa ale vrátili na začiatok, prečo sa mačky dožívajú vyššieho veku, tak je to vďaka tomu, že patria medzi cicavce s relatívne väčším mozgom a komplexnejším imunitným systémom. Majú v genóme väčšie množstvo génov spojených s imunitnými funkciami. Tieto gény pomáhajú organizmu účinnejšie odstraňovať poškodené bunky, bojovať s infekciami a brániť sa voči nádorom. Z toho vyplýva, že mačky nežijú dlhšie len preto, že sú menšie alebo menej vystresované ako psy. Ich dlhovekosť má hlboké genetické korene.
Komentáre