Otvoríš balenie nových špongií, siahneš dnu a prvá myšlienka je, že niečo nie je v poriadku. Sú vlhké, divne voňajú a pôsobia, akoby už niekto kuchyňu poupratoval pred tebou. Nie, nechytil si chybný kus a obal nemusí byť deravý. Výrobcovia balia špongie naschvál vlhké. A dôvod nie je ani tak hygiena, ako skôr marketing a pár chemických trikov, ktoré bežný zákazník nevidí, vysvetľuje známy popularizátor vedy Michael McBride.
Prečo sú špongie v balení mokré a nie suché
Suchá špongia vyzerá menšia, scvrknutá a lacná. Celulóza a polyester sa po vysušení stiahnu a výsledok nepôsobí práve prémiovo. Na regáli v supermarkete by takáto špongia vyzerala ako zabudnutý, starý tovar, nie ako nový kus do tvojej kuchyne.
Výrobcovia preto špongie pred zabalením navlhčia. Vlhkosť ich mierne „nafúkne“, materiál sa rozvinie a na polici vidíš pekné, plné, nadýchané kvádre. Presne ten typ produktu, pri ktorom máš podvedome pocit, že dobre saje, dlho vydrží a za pár eur si kupuješ slušnú výdrž. V skutočnosti však ide len o optický efekt. Špongia, ktorá by ležala v sklade dlhšie ako suchá tehlička, by ťa pri pokladni veľmi neoslovila.
Navlhčenie má ešte jednu psychologickú funkciu. Keď špongiu prvýkrát namočíš, rýchlo sa nasýti vodou a pôsobí „lepšie“ než tvrdá, vysušená tabuľka, ktorú musíš chvíľu presviedčať, aby vôbec začala piť vodu. Prvý dojem rozhoduje a vlhká špongia ho hrá vo svoj prospech.
Čo v novej špongii naozaj zapácha a prečo z nej svrbia ruky
Samozrejme, ak by výrobca len nalial bežnú vodu na celulózovú špongiu, zavrel ju do plastu a nechal tak, vytvoril by si ideálne prostredie pre plesne a baktérie. Teplo, vlhko, živina, klasická botanická záhrada pre všetko, čo v kuchyni nechceš.
Preto sa používajú rôzne konzervačné látky alebo sterilná, destilovaná voda. V zložení (ak ho výrobca vôbec uvedie) môžeš naraziť napríklad na chlorid horečnatý, ktorý pomáha udržiavať vlhkosť, alebo na biocídy zo skupiny isothiazolinonov, typicky methylisothiazolinone (MIT) či benzisothiazolinone (BIT). Tieto mená možno poznáš z kozmetiky a čistiacich prostriedkov, kde patria medzi časté alergény.
Ak máš citlivú pokožku a vieš, že ti MIT alebo BIT v krémoch či šampónoch robia problém, nie je veľká veda pochopiť, prečo ťa po upratovaní svrbia ruky práve z novej špongie, ale nie zo starej. Časť konzervačných látok sa totiž po pár použitiach vymýva a kontakt s pokožkou už nie je taký intenzívny.
Nová špongia často zvláštne zapácha. Nie je to „špina“, ale kombinácia celulózy, plastu, soli a konzervantov, ktorá vytvára ten typický chemicko-slaný odór. Stačí k tomu uzavretý vlhký priestor a pár týždňov v sklade. Niekto to ani nevníma, iný má pocit, že mu smrdel už celý nákup.
Ako sa o špongiu starať: prvé použitie, údržba a moment, kedy ju vyhodiť
Ak nechceš byť len pasívnym príjemcom marketingu, urob s novou špongiou krátky „protokol prvej pomoci“. Hneď po otvorení ju poriadne prepláchni v teplej vode, stlačaj ju v rukách, aby si odplavil prebytočné soli a konzervanty. Následne ju otestuj čuchom, ak stále výrazne páchne po octe, chémii alebo „bazéne“, preplachuj ďalej.
Ak chceš ísť ešte ďalej, môžeš ju na pár minút ponoriť do roztoku vody a octu. Ocot sám o sebe nie je sterilizačný zázrak, ale vie zneutralizovať časť pachov a zvyškov z výroby. Potom špongiu znova opláchni čistou vodou a nechaj ju vyschnúť na vzduchu, nie zatvorenú v miske s vodou.
To je prvý krok. Druhý je rozhodnutie, kedy špongiu bez milosti vyhodiť. Praktické pravidlo pri bežnej domácnosti je 1–2 týždne intenzívneho používania. Po tejto dobe sa z nej stáva mikrobiologická časovaná bomba, bez ohľadu na to, ako dobre vyzerá. Pomôcť ti môžu aj jednoduché signály:
| Signál | Ako reagovať |
|---|---|
| Zápach, ktorý nezmizne ani po vysušení | Baktérie sú už v štruktúre, nepomôže prepláchnutie, špongia patrí do koša. |
| Strata pružnosti, špongia je „gumová“ alebo naopak tvrdá | Materiál je unavený, horšie saje a ľahšie sa v ňom drží neporiadok. |
| Drolenie alebo odpadávanie kúskov | Mechanický koniec. Kúsky špongie nechceš mať na tanieroch ani v odpade. |
Podstatné je uvedomiť si, že vlhkosť v balení je skôr signál marketingu než záruka hygieny. Výrobca sa snaží, aby ťa produkt na polici presvedčil na prvý pohľad a prvý dotyk. Zvyšok, ako dlho ju používaš, ako ju sušíš a ako často ju meníš, je už čisto tvoja zodpovednosť.
