Vlastníci mačiek čelia vyššiemu riziku závažného ochorenia, o ktorom sa v posledných rokoch hovorí čoraz hlasnejšie

Možno to poznáš. Mačka sa ti obtiera o nohy, pradie pri tebe na gauči a pokojne spí na tvojom vankúši. Väčšina ľudí ju vníma ako nenáročného domáceho miláčika, ktorý prináša do života pokoj. Preto znie šokujúco, keď vedci povedia, že život s mačkou môže mať spojenie s rizikom schizofrénie. Znie to ako prehnaný titulok, no túto otázku rieši svetová veda už takmer pol storočia.

Jedným z odborníkov, ktorí sa tomu venujú najdlhšie, je John McGrath, psychiater z Queensland Centre for Mental Health Research. Spolu s tímom preštudoval údaje zo 17 štúdií za 44 rokov a pozrel sa, či sa opakuje nejaký vzor. A niečo sa tam naozaj ukazuje. No zároveň to nie je také jednoduché, ako by si možno čakala. Na tému upozornil server sciencealert.com.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

“Cat Ownership and Schizophrenia-Related Disorders and Psychotic-Like Experiences: A Systematic Review and Meta-Analysis” by John J McGrath et al. Schizophrenia Bulletinhttps://t.co/IB9v9vUiVN

2/2

— Neuroscience News (@NeuroscienceNew) December 13, 2023

Prečo vedci vôbec riešia mačky a schizofréniu

Myšlienka, že mačky by mohli mať niečo spoločné so schizofréniou, sa objavila už v deväťdesiatych rokoch. Výskumníci si všimli, že u ľudí, ktorí vyrastali s mačkami, sa niekedy častejšie objavovali psychické poruchy. Dlho však nebolo jasné, či ide len o náhodu.

Podľa McGratha sa oplatilo pozrieť na všetky doterajšie dáta naraz. Keď sa výskumy spojili, ukázalo sa, že ľudia, ktorí boli vystavení mačkám, mali približne dvojnásobnú pravdepodobnosť výskytu porúch spojených so schizofréniou.

To však neznamená, že mačka „spôsobuje“ schizofréniu. Ide len o to, že vo viacerých štúdiách sa objavuje rovnaký vzor, ktorému musíme rozumieť.

Možný vinník je parazit, ktorý je oveľa bežnejší, než si myslíš

Ak si kladieš otázku, aký súvis môže mať mačka a psychické zdravie, odpoveďou je malý parazit Toxoplasma gondii. Ten môže pochádzať z podstielky infikovanej mačky, zo surového mäsa alebo zo zlej hygieny rúk.

Najdôležitejšie je pochopiť, čo tento parazit robí. Niektoré mikroorganizmy sa nedržia len v črevách. Toxoplasma sa vie dostať priamo do mozgu. A keď tam je, dokáže ovplyvniť neurotransmitery, teda látky, ktoré regulujú náladu, reakcie aj správanie človeka.

Práve preto vedci dlhé roky skúmajú, či toxoplazmóza nemôže mať vplyv aj na psychické poruchy, medzi ktoré patrí aj schizofrénia. McGrath to však vysvetľuje jasne, existuje súvis, ale určite nie dôkaz.

Problémom je aj to, že štúdie si často protirečia

Pri pohľade na staršie výskumy narazil McGrath na jeden zásadný problém. Väčšina štúdií nebola dostatočne kvalitná. Väčšinou išlo o tzv. case control výskumy, pri ktorých nie je možné určiť, čo je príčina a čo následok.

Niektoré štúdie našli súvis len v konkrétnom období detstva. Jedna napríklad ukázala, že mačka medzi 9. až 12. rokom môže zvyšovať riziko. Pred 13. rokom však žiadny súvis nenašla. To ukazuje, že výskum je stále nepresný a nejednoznačný.

Ďalšie práce zistili niečo celkom iné. Nerizikové bolo vlastníctvo mačky, ale samotné uhryznutie mačkou. V takom prípade môže ísť o úplne iného pôvodcu ochorení, ako je baktéria Pasteurella multocida.

McGrath preto hovorí, že výsledky sú príliš zmiešané na to, aby sme robili rýchle závery.

Čo to znamená pre majiteľa mačky

Ak doma žiješ s mačkou, nemusíš sa ničoho báť ani riešiť extrémne scenáre. To, čo vedci hovoria, je oveľa jednoduchšie.

Existuje súvis medzi mačkami a niektorými psychickými poruchami. Ale dnes nevieme, či ide o skutočný vzťah alebo len o štatistickú zhodu.

Napriek tomu je dobré dodržiavať pár vecí, ktoré sú dôležité pre každého majiteľa mačky:

• pravidelne čistiť mačací záchod a používať rukavice,
• nenechať deti manipulovať s podstielkou,
• po kontakte s mačkou si umývať ruky,
• riešiť každé uhryznutie alebo škrabnutie,
• vyhýbať sa surovému mäsu, ktoré môže obsahovať parazity.

Kde je pravda, zatiaľ nevieme

McGrath s kolegami uzatvára svoje hodnotenie veľmi opatrne. Tvrdí, že súvis “vyzerá reálne”, ale zároveň je príliš nejasný na to, aby sme sa naň mohli spoliehať. Potrebujeme veľké, dlhodobé a kvalitné štúdie, ktoré budú sledovať ľudí roky, nie len spätne porovnávať ich spomienky.

Až vtedy budeme vedieť, či mačky na naše psychické zdravie naozaj vplývajú, alebo je to jeden z mnohých mýtov, ktoré sa objavia, keď sa dvom veciam v živote náhodou pretnú cesty.

Dnešná realita je jednoduchá. Mačky majú na náš život veľký vplyv, ale ktorý z ich vplyvov je skutočný a ktorý len zdanlivý, zatiaľ ostáva otvorené.