Prečo sa človek v kóme nedokáže prebudiť? Vedec vysvetľuje, čo mu bráni otvoriť oči

Predstav si, že tvoje vedomie je ako svetlo v izbe. Jedným okamihom svieti a vnímaš všetko okolo seba, a v ďalšej sekunde, tma. Niekto vypol vypínač. Ale kto? A čo musí mozog spraviť, aby ho znova zapol?

Známy tvorca edukatívnych videí theXplainercompany to v jednom zo svojich videí vysvetlil tak jednoducho, že tomu porozumie aj dieťa – mozog má svoj „vypínač“. Dopĺňa ho aj profesor psychológie Martin Monti z UCLA pre server LiveScience, ktorý sa venuje štúdiu vedomia a kómy. Oboch fascinuje tá istá záhada, prečo sa niektorí ľudia z kómy nikdy neprebudia, zatiaľ čo iní sa po rokoch akoby zázrakom vrátia späť do života?

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

V tvojom mozgu je prepínač vedomia

V mozgu máš oblasť, ktorú vedci volajú retikulárny aktivačný systém (RAS). Nachádza sa v mozgovom kmeni a funguje ako centrálny spínač, ktorý rozhoduje, či si bdelý, alebo nie. Keď je RAS zapnutý, tvoj mozog komunikuje s mozgovou kôrou a ty si pri vedomí.

Nie je spánok ako bezvedomie

Možno si povieš, že kóma je len hlboký spánok. Ale nie je to tak. Keď spíš, tvoj retikulárny aktivačný systém (RAS) sa len „stíši“, aby mozog mohol oddychovať, no stále funguje. Počas spánku sa mozgové vlny menia, ale komunikácia medzi oblasťami mozgu zostáva zachovaná. Preto ťa dokáže zobudiť budík, dotyk alebo hlas. V kóme však RAS úplne prestane prenášať signály do mozgových centier bdelosti. Tvoje oči môžu byť otvorené, srdce bije, ale mozog „nevidí“ ani „nepočuje“. Je to, ako keby sa v tele vypla kontrolná veža a všetky systémy bežali bez riadenia.

Keď sa však poškodí – napríklad po úraze hlavy, mŕtvici alebo v dôsledku opuchu – všetko sa zrazu vypne. Telo žije, ale vedomie zmizne.

@thexplainercompany Why can’t people in coma wake up?
#edutok
#eli5
#explainervideo
♬ EVERYTHING – 검정치마

Podľa experta zo serveru LiveScience sa kóma objaví vždy, keď mozog dostane silný zásah, úraz, infekciu alebo keď sa naruší prietok krvi do mozgových oblastí zodpovedných za bdelosť. RAS jednoducho prestane posielať signály ďalej. A bez týchto signálov mozgová kôra nedokáže fungovať ako „riadiace centrum vedomia“.

Čo sa musí stať, aby sa mozog znovu zapol

Niektorí vedci hovoria, že prebudenie z kómy je ako naštartovanie motora po dlhom čase. Poškodené bunky sa musia zregenerovať alebo mozog musí vytvoriť nové prepojenia, ktoré preberú úlohu zničených častí. Ale to nestačí. Profesor Monti vysvetľuje, že aj keď sa sieť spojení obnoví, mozog je stále „tichší“ než zvyčajne. Neuróny nekomunikujú dostatočne rýchlo a to môže brániť prebudeniu.

Vedci preto hovoria o takzvanej „jump-start“ teórii o „štartovacom impulze“, ktorý môže mozog z kómy prebrať. Taký impulz môže spôsobiť napríklad liek amantadín, ktorý zvyšuje množstvo dopamínu, chemickej látky, cez ktorú si mozgové bunky posielajú správy. Podľa LiveScience pomohol amantadín pacientom po úraze mozgu zlepšiť vedomie už po niekoľkých týždňoch. Nie je to však zázračný liek, ale skôr iskra, ktorá mozgu pomôže sa znova spojiť.

Keď mozog potrebuje elektrickú iskru

Ak lieky nestačia, lekári skúšajú aj iný spôsob, hlbokú stimuláciu mozgu. Do mozgu sa vložia drobné elektródy, ktoré posielajú jemné impulzy do oblastí ako thalamus, centrum pozornosti a bdelosti. Cieľom je „zobudiť“ siete, ktoré sa počas kómy odpojili. Existujú aj neinvazívne metódy, ako magnetická stimulácia alebo fokusovaný ultrazvuk, ktoré robia niečo podobné, ale bez chirurgického zásahu.

Výsledky sú rôzne. Niektorí pacienti sa začnú hýbať alebo reagovať na hlasy, iní nie. Podľa Montiho záleží na tom, ako veľmi je samotná štruktúra mozgu neporušená. Ak sú spojenia príliš zničené, impulz jednoducho nemá kam doraziť.

Niektorí sa prebudia až po rokoch

Najznámejší prípad opísaný LiveScience je Munira Abdulla, žena, ktorá po dopravnej nehode v roku 1991 upadla do kómy a prebudila sa až po neuveriteľných 27 rokoch. Jej príbeh ukazuje, že mozog dokáže prežiť aj desaťročia v nečinnosti a zrazu sa „rozsvieti“. Vedci nevedia presne, čo to spustilo, možno postupné zotavenie nervových spojení, možno spontánny „jump-start“.

Na opačnej strane je prípad Terri Schiavo z Floridy, ktorá zostala v vegetatívnom stave 15 rokov a jej mozog sa už nikdy neprebral. Pitva ukázala, že bol len polovičný oproti bežnej veľkosti. Tieto dva extrémy dokazujú, že nie každá kóma má rovnaký koniec.

Prečo sa niekedy neoplatí vzdávať

Lekár Chethan Venkatasubba Rao z Baylor St. Luke’s Medical Center v Texase hovorí, že regenerácia mozgových buniek prebieha veľmi pomaly, asi rýchlosťou jedného milimetra za týždeň, teda približne tak, ako ti rastú nechty. Aj preto je dôležité, aby pacienti dostali šancu na dlhodobú podporu. Rao upozorňuje, že mnohí ľudia v kóme môžu byť odpojení od životnej podpory príliš skoro, hoci by sa ešte mohli prebrať.