Vieš, prečo sa prejedáš, keď si pod stresom, hoci nie si hladný? Toto sa v tom momente odohráva v tvojom mozgu a núti ťa jesť
Stresové jedenie nie je tvoja slabosť ani nedostatok disciplíny. Je to kombinácia hormonálnych a emočných reakcií, ktoré fungujú rovnako u každého človeka.
Toto robí stres s tvojím telom. Preto pri napätí otvoríš chladničku aj vtedy, keď vôbec nie si hladný
Určite to poznáš. Pohádaš sa doma a ani si neuvedomíš, že stojíš nad hrncom cestovín. V práci prežiješ deň, ktorý by si neprial ani najväčšiemu nepriateľovi, a večer máš pocit, že by si zjedol celú pizzu aj s kartónom. A niekedy je to ešte zvláštnejšie. Necítiš sa konkrétne nahnevaný alebo smutný, ale aj tak ťa to ťahá k jedlu, akoby malo vyriešiť všetky problémy sveta.
Odborníci z Harvard Health a Cleveland Clinic hovoria, že toto nie je žiadna slabosť, ale biologická reakcia. Tvoje telo robí presne to, čo sa naučilo pred tisíckami rokov.
Kortizol z teba robí „lovca kalórií“. A deje sa to aj bez hladu
Keď si v strese, telo začne vyrábať hormón kortizol. Tento hormón bol kedysi nevyhnutný na prežitie. Ak sa jaskynný človek dostal do ohrozenia, potreboval okamžite energiu na útek alebo boj. A energiu mu dalo jedlo. Preto kortizol prirodzene zvyšuje apetít.

Dnes už na teba nečaká šabľozubý tiger, ale kortizol pracuje stále rovnako. Stačí nahnevaný email, kričiaci šéf alebo chaos doma a tvoje telo si myslí, že ide o život. A tak ti prikáže, aby si si rýchlo našiel jedlo.
Problém je, že kedysi stres skončil po pár minútach. Dnešný stres trvá celé dni alebo mesiace. Kortizol sa nevypína, ostáva vysoko a tým tlačí chuť do jedla stále vyššie.
Preto chceš sladké, mastné a „jedlá z detstva“
Keď si v strese, mozog nechce šalát. Chce rýchlu energiu. Harvard Health vysvetľuje, že kombinácia kortizolu, inzulínu a hormónu hladu ghrelínu preladí mozog tak, že začne túžiť po jedlách s vysokým obsahom cukru a tuku. Tie totiž v mozgu spustia rýchly pocit úľavy.
Cleveland Clinic dodáva, že mozog si pamätá aj jedlá z detstva. Ak ťa kedysi upokojovala babkina polievka alebo otcove koláče, mozog ti ich ponúkne pri strese ako „rýchlu opravu“. Comfort food nie je náhoda, ale emočná reakcia.
Najhoršie je, že jedlo pomáha len tri minúty
Stresové jedenie naozaj prináša úľavu, ale trvá len tri minúty. Potom sa stres vráti. A spolu s ním aj výčitky a pocit, že si to nezvládol. Preto vzniká nekonečný cyklus stres, jedlo, krátka úľava, ďalší stres, ďalšie jedlo.
Muži a ženy reagujú inak
Harvard Health uvádza, že ženy omnoho častejšie reagujú na stres jedením. Muži skôr siahajú po alkohole alebo cigaretách. Je to dané hormónmi aj tým, ako nás spoločnosť učí zvládať emócie. U mužov sa stresové jedenie často skrýva, no dôsledky sú rovnaké.

Stresové jedenie nie je o hlade. Je to únik
Cleveland Clinic vysvetľuje, že stresové jedenie nie je reakcia na fyzický hlad. Je to reakcia na emočný tlak. Keď si napätý, unavený alebo preťažený, mozog nechce cítiť nepríjemné emócie. Ponúkne ti najrýchlejší únik, ktorý pozná. Jedlo.
Lenže jedlo nelieči problém. Iba ho na chvíľu prehluší. A ak to človek nevie, má pocit, že stráca kontrolu. V skutočnosti nekontroluje jedlo, ale snaží sa kontrolovať emócie, ktoré sú pre mozog silné.
Ako sa z toho dostať. Potrebuješ nové rituály, nie diétu
Odborníčka z Cleveland Clinic odporúča jednoduchý postup, ktorý funguje ešte skôr, než siahneš po jedle. Stačí sa na sekundu zastaviť a uvedomiť si, čo sa vlastne deje. Krátke zastavenie pomôže rozlíšiť, či si skutočne hladný, alebo len rozrušený.
Pomáha aj to, keď si dopredu premyslíš, čo ťa skutočne upokojuje. Môže to byť teplá sprcha, krátka prechádzka, obľúbená hudba alebo telefón s niekým, kto ťa vie povzbudiť. Náhradná aktivita je dôležitá, pretože jedlo prináša potešenie, ale nie skutočné upokojenie.
Dobré sú aj rýchle techniky, ktoré uvoľnia napätie. Hlboké dýchanie, pri ktorom si predstavíš, že stres stieraš z hlavy až do chodidiel, dokáže utlmiť napätie skôr, ako vznikne túžba po jedle. Rovnako funguje krátka masáž chodidiel tenisovou loptičkou alebo mrazenou fľašou.
Zníženie stresu podporí aj obyčajný čierny čaj, ktorý podľa výskumov znižuje hladinu kortizolu. Pomáha aj škorica, ktorá stabilizuje hladinu cukru a znižuje chuť na sladké. A ak máš rád tvorivé veci, skúsiť môžeš origami. Zamestná časť mozgu, ktorá rozhoduje o ďalšom kroku a tým automaticky zastaví chuť „ísť jesť“.

Výborné výsledky má aj pobyt v prírode. Štúdie ukazujú, že už 15 minút sedenia v lese znižuje úzkosť a psychické napätie. Čím menší stres, tým menšia chuť kompenzovať ho jedlom.
Výčitky stresové jedenie len zhoršujú
Najhoršie, čo môžeš urobiť, je bičovať sa za to, že si sa prejedol. Cleveland Clinic hovorí, že výčitky zvyšujú stres. A vyšší stres = ešte väčšie nutkanie jesť. Namiesto toho je lepšie položiť si otázku, čo presne sa v tebe deje a prečo máš chuť jesť, aj keď hlad necítiš.
Keď sa prestaneš obviňovať a začneš byť zvedavý, získaš nad tým kontrolu.

Komentáre