Prečo vlastne máme vedomie? Prečo nielen vidíme, počujeme a cítime, ale zároveň tieto veci aj prežívame ako príjemné, nepríjemné alebo bolestivé? Vedci z Ruhr-Universität Bochum sa v novej sérii článkov pokúsili odpovedať presne na túto otázku. Nehľadajú mystiku ani filozofické dohady. Namiesto toho ukazujú, že vedomie je praktický nástroj prežitia, ktorý si evolúcia nemohla dovoliť ignorovať. A prekvapivo veľa nám o ňom prezrádzajú vtáky.
Vedomie nie je bonus navyše, ale nástroj na prežitie
Vedomie často vnímame ako niečo „vyššie“. Ako dar, ktorý nám umožňuje užívať si slnko, hudbu či dobré jedlo. Lenže vedci upozorňujú, že vedomie má aj temnú stránku. Bolesť, strach, úzkosť. A práve tie sú kľúčom k pochopeniu, prečo vôbec vzniklo.
Podľa profesora Alberta Newena je vedomie od začiatku nastavené ako alarmový systém tela. Keď sa popáliš, nepremýšľaš, či to bolí oprávnene. Bolesť okamžite spustí reakciu. Ruku stiahneš skôr, než si uvedomíš, čo sa stalo. Tento mechanizmus je extrémne rýchly a účinný. Evolúcia tak dostala nástroj, ktorý výrazne zvyšuje šance na prežitie.
Tri úrovne vedomia, ktoré sa vyvíjali postupne
Newen spolu s Carlosom Montemayorom rozdeľujú vedomie na tri základné formy. Nejde o teóriu pre akademikov, ale o jednoduchý spôsob, ako pochopiť, na čo vedomie slúži.
Najstaršia forma je tzv. základná aktivácia. Ide o stav neustálej pohotovosti, keď telo sleduje, či mu nehrozí nebezpečenstvo. Práve sem patrí bolesť, náhle zľaknutie alebo reflex „zamrznúť alebo utiecť“.
Druhou úrovňou je všeobecná bdelosť. Tá nám umožňuje sústrediť sa na jeden dôležitý signál a ostatné potlačiť. Ak sa s niekým rozprávaš a zrazu zacítiš dym, okamžite presmeruješ pozornosť. Vďaka tomu sa učíš nové súvislosti. Napríklad že dym znamená oheň a oheň nebezpečenstvo.
Tretia úroveň je reflexívne, teda seba-vedomie. Tu už nejde len o okolie, ale o teba samotného. Vieš, že si to ty, kto cíti bolesť, plánuje zajtrajšok alebo si spomína na minulosť. Práve táto schopnosť nám umožňuje plánovať, rozhodovať sa a fungovať v spoločnosti.
Seba-vedomie nie je len o zrkadle
Často sa hovorí, že dôkazom seba-vedomia je rozpoznanie sa v zrkadle. Deti to zvládnu približne v 18 mesiacoch. Niektoré zvieratá tiež. Napríklad šimpanzy, delfíny či straky.
Vedci však upozorňujú, že seba-vedomie nemusí vždy vyzerať takto „čisto“. V jednoduchších formách ide o uvedomovanie si vlastného tela, pohybov alebo reakcií. Tento typ vedomia je mimoriadne dôležitý pre život v skupine. Pomáha nám odhadnúť, ako na nás reagujú ostatní a ako máme reagovať my.
Čo nám o vedomí prezrádzajú vtáky
Veľkým prekvapením výskumu je úloha vtákov. Ich mozog vyzerá úplne inak ako náš. Nemajú mozgovú kôru, ktorú si často spájame s vedomím. Napriek tomu vykazujú správanie a nervovú aktivitu, ktorá svedčí o vedomom prežívaní.
Pri pokusoch s holubmi vedci zistili, že pri nejasných obrázkoch menia interpretáciu podobne ako ľudia. Ešte silnejší dôkaz pochádza z výskumu vrán. Niektoré nervové bunky v ich mozgu reagujú nie na samotný podnet, ale na to, či ho vták vedome vníma. Rovnaký signál môže byť raz „videný“ a inokedy nie.
Iný mozog, rovnaký výsledok
Vtáčí mozog má oblasť nazývanú NCL, ktorá funkčne pripomína prefrontálnu kôru u cicavcov. Táto oblasť spája informácie z rôznych častí mozgu a umožňuje flexibilné rozhodovanie. Zjednodušene povedané, evolúcia našla iný hardvér, ale rovnaký softvér.
Vedomie nie je výsadou ľudí. Nevzniklo nedávno a nevzniklo len jedným spôsobom. Je to starý biologický nástroj, ktorý pomáha organizmom prežiť, učiť sa a fungovať v zložitom svete. A ak ho majú aj vtáky, možno by sme sa na vedomie mali prestať pozerať ako na niečo výnimočné a začať ho vnímať ako to, čím naozaj je. Ako jeden z najdôležitejších vynálezov evolúcie.
