Káva sama o sebe nie je problém. Problém je to, čo z nej v praxi robíme. Nová analýza dát z USA ukazuje, že káva môže súvisieť s nižším rizikom predčasného úmrtia, ale len dovtedy, kým ju nezaťažíme cukrom a nasýtenými tukmi. V momente, keď sa z nápoja stane kalorický dezert, ochranný efekt mizne. Nie teoreticky. Štatisticky.
To je podstatný posun oproti starším zisteniam, ktoré pracovali s kávou ako s jednou homogénnou položkou. Teraz sa prvýkrát jasne ukazuje, že záleží aj na detailoch. A tie detaily sú presne tie, ktoré väčšina ľudí považuje za zanedbateľné.
Na akých dátach to celé stojí
Štúdia výskumníkov z Tufts University vychádza z dát národného prieskumu NHANES zbieraných takmer dve desaťročia. Ide o vyše 46-tisíc dospelých, ktorých stravovacie návyky boli prepojené s údajmi o úmrtnosti. Nie krátkodobo, ale v horizonte rokov.
Podstatné je, že káva nebola hodnotená len ako „káva“. Rozlišovalo sa, či ide o kofeínovú alebo bezkofeínovú verziu, koľko cukru a koľko nasýteného tuku do nej ľudia pridávali. A čo je dôležité povedať, je, že tieto množstvá boli presne definované. „Málo cukru“ neznamenalo pocitovo málo, ale konkrétny gramový limit.
V starších analýzach sa pod pojem „káva“ často schovávalo všetko od espressa po sladký mliečny nápoj. Tento výskum tieto rozdiely rozdeľuje.
Bod, v ktorom sa pozitívny efekt kávy vytráca
Výsledok je pomerne triezvy. Ľudia, ktorí pili jednu až tri šálky kofeínovej kávy denne, mali nižšie riziko úmrtia na všetky príčiny. Najsilnejší efekt sa objavil pri dvoch až troch šálkach denne. V tomto rozmedzí sa riziko znížilo približne o 14 až 17 percent v porovnaní s ľuďmi, ktorí kávu nepili vôbec.
Lenže tento vzťah platil len vtedy, ak bola káva čierna alebo s minimálnym množstvom cukru a nasýteného tuku. Akonáhle sa tieto prídavky zvýšili, štatistická výhoda sa vytrácala. Nie postupne. Jednoducho prestala byť viditeľná.
Viac než tri šálky denne už nepriniesli ďalší benefit a pri kardiovaskulárnej úmrtnosti sa efekt dokonca oslaboval. A bezkofeínová káva? Tam sa žiadna jasná asociácia neukázala.
Prečo malé množstvo cukru a tuku dokáže zmazať celý efekt kávy
Káva obsahuje bioaktívne látky, ktoré môžu ovplyvňovať metabolizmus, zápalové procesy či citlivosť na inzulín. Kofeín pritom zohráva významnú úlohu. Problém je, že cukor a nasýtené tuky do tohto obrazu vstupujú ako silný rušivý faktor.
Z praktického hľadiska nejde o to, že by jedna lyžička cukru „zrušila“ všetky pozitívne účinky kávy. Ide o to, že pri dlhodobom sledovaní sa ich negatívny metabolický vplyv začne prejavovať silnejšie než jemný ochranný signál samotnej kávy. A v dátach sa to jednoducho vyrovná na nulu.
To je dôležité najmä preto, že veľká časť populácie pije kávu nie ako stimulant, ale ako sladký komfortný nápoj. Z hľadiska organizmu je to potom úplne iný vstup, než aký si väčšina ľudí spája so slovom „káva“.
Čo tieto čísla hovoria a čo už nie
Treba ale povedať, že ide o observačnú štúdiu. Nejde o dôkaz príčinnej súvislosti. Stravovacie údaje sú založené na sebahodnotení a jednom dni záznamu, čo so sebou nesie chyby. Autori to neskrývajú.
Rovnako platí, že ľudia, ktorí pijú čiernu kávu bez cukru, sa v priemere líšia aj v iných návykoch. Viac sa hýbu, menej fajčia, majú iný životný štýl. Výskum sa tieto faktory snažil zohľadniť, no úplne ich odstrániť nemožno.
To však nemení hlavnú pointu. Ak niekto pije kávu pre chuť a energiu, táto práca mu hovorí jedno: ak z nej spraví sladký tukový nápoj, nemá zmysel očakávať akýkoľvek zdravotný benefit. A ak ju pije jednoduchú, v rozumnom množstve, dáta naznačujú, že tým telu neškodí, ale práve naopak.
Záverom treba ale povedať, že nie je to návod na dlhý život. Je to korekcia ilúzie, že na káve nezáleží, ako vyzerá. Záleží. A teraz to máme aj podložené číslami.
