Pes na vodítku zrazu stuhne. Pohľad sa zafixuje, telo napne, krok sa spomalí. Majiteľ to spozná okamžite. A takmer vždy zareaguje rovnako. Začne tichým, upokojujúcim hlasom hovoriť, že „to je v poriadku“, snaží sa psa dostať späť do pohody a situáciu „uhasiť“. Lenže presne v tomto momente robí chybu, ktorá reaktivitu neupokojuje, ale udržiava.
Presne na tento moment upozorňuje aj Garret Wing, tréner, ktorý sa dlhodobo pohybuje medzi reaktívnymi a problémovými psami. Pes totiž nerozumie tomu, čo hovoríš, ale ako to hovoríš. Môže to znieť banálne, no presne na tomto sa v praxi láme veľká časť práce s reaktívnymi psami.
Prečo dobrý úmysel majiteľa často zvyšuje napätie
Pes v reaktívnom stave nie je v móde učenia. Je v emočnej odozve. Nervový systém ide naplno, telo reaguje skôr, než stihne prísť vedomé spracovanie situácie. V tejto fáze nefungujú vysvetlenia ani povely. Fungujú len signály, ktoré pes číta okamžite.
Keď majiteľ zjemní hlas, spomalí krok, prípadne sa zastaví a začne psa pozorne sledovať, vysiela jasnú správu. Nie slovami, ale správaním. Táto situácia je dôležitá. Treba byť v strehu. Pre psa, ktorý je už pod tlakom, je to potvrdenie, že vnútorný alarm sa zapol správne.
A práve tu sa láme rozdiel medzi úmyslom a výsledkom. Pes si z takejto situácie neodnáša konkrétnu reakciu, ale skúsenosť. Zapamätá si, že keď príde napätie, zmení sa rytmus, pozornosť aj atmosféra. Nabudúce preto reaguje skôr. Nie hlasnejšie preto, že by bol „horší“, ale preto, že jeho systém sa naučil, že pohotovosť má zmysel.
Ako má vyzerať pokojné vedenie psa na vodítku v momente reaktivity
„Pokračuj pokojne v chôdzi“ znie ako jednoduchá rada. V skutočnosti je to jeden z najťažších momentov celej situácie. Keď pes tuhne a ty cítiš, že to visí vo vzduchu, hlava ide rýchlejšie než telo. Práve vtedy však pes začne čítať detaily, ktoré si sám často ani neuvedomuješ.
- Keď ideš do stresu, dych sa skráti a stuhne celé telo. Pes to má načítané dávno predtým, než prehovoríš. Jeden pomalý výdych často spraví viac než akákoľvek veta.
- Uvoľni ruku na vodítku. Napnuté vodítko funguje ako priame spojenie tvojho napätia so psom. Ak ťahá, nejde o to ho „pustiť“, ale držať vodítko mäkko, bez zbytočného protitlaku, len natoľko, aby si mal kontrolu nad smerom.
- Zmeň smer skôr, než sa to zlomí. Stuhnuté telo, spomalený krok, prázdny pohľad dopredu. To je moment, keď ešte máš priestor konať. Oblúk, krok bokom alebo otočenie skôr, než emócia prejde do výbuchu.
Nejde o útek. Ide o to zostať v situácii, ktorú pes ešte dokáže spracovať.
Moment, kedy má upokojovanie psa ešte zmysel
Upokojovanie samo o sebe nie je zlé. Problém je moment, v ktorom prichádza. Ak psa utešuješ v čase, keď už je emočne „preč“, len sa pridávaš k chaosu. Existuje však fáza, kde má pochvala zmysel.
Ide o ten krátky moment, keď si pes spúšťač všimne, ale ešte sa v ňom nestratí. Vie o ňom, no stále ťa vníma. Práve vtedy má zmysel krátke, pokojné „dobre“ alebo odmena. Nie ako utešovanie, ale ako potvrdenie, že situáciu ešte zvláda.
Rozdiel je jemný, ale zásadný. Neodmeňujete strach. Odmeňujete kontrolu.
Ako pes číta naše reakcie v napätej situácii
| Čo robí majiteľ | Čo vníma pes | Lepšia alternatíva |
|---|---|---|
| „To je dobré, pokoj, psík ide…“ (vysoký tón) | Niečo sa deje, majiteľ je nervózny, musím byť v strehu. | Mlčanie alebo krátke, nízke „ideme“. |
| Zastavenie a fixovanie pohľadu na iného psa | Všetci sledujeme hrozbu, situácia eskaluje. | Plynulé pokračovanie v pohybe, aj bokom o pár metrov. |
| Krátke, napnuté vodítko pod bradou | Mám obmedzený pohyb, musím sa brániť intenzívnejšie. | Čo najväčší voľný prievis vodítka. |
Reaktivitu nezmeníš tým, že budeš viac hovoriť alebo dávať jasnejšie povely. Rozhoduje vzdialenosť. Ak pes nedokáže prejsť okolo iného psa bez výbuchu, ste príliš blízko. Cieľom nie je prejsť tesne popri ňom „v tichu“, ale nájsť taký odstup, pri ktorom o druhom vie a zároveň ešte vníma teba. V tomto bode sa s tým dá pracovať.
Všetko za touto hranicou je už len tlak. A je tu ešte jedna vec, ktorú si veľa majiteľov nechce priznať. Na vodítku nie je napätie len na jednej strane. Ak ideš na prechádzku s tým, že „zase to príde“, pes to prečíta skôr, než prejdete prvých pár metrov. Zo spôsobu chôdze, z rúk, z dychu. Priznať si vlastný stres nie je zlyhanie. Je to spôsob, ako ho prestať posielať ďalej.
@americanstandardk9 Your dog doesn’t understand your words. They understand tone, emotion, and energy. 👉 Check out the full episode on our YouTube Channel: LINK IN PROFILE If you want to learn how to train your dog from Zero to Hero… 👉 Check out our FREE COURSE “DECODED” – LINK IN PROFILE #ReactiveDog #DogTrainingReels #LeashReactivity #DogOwners #DogBehavior #DogTrainingTips ♬ original sound – AmericanStandardK9
Garret na záver odporúča jednoduchý detail, ktorý často funguje lepšie než slová. Namiesto hladkania alebo presviedčania skús pracovať telom. Vstúp do zorného poľa psa, na chvíľu mu zakry výhľad alebo zmeň smer. Keď pes vidí, že ty situáciu nepovažuješ za dôležitú a ideš preč bez rozruchu, dostáva jasnejšiu informáciu než z akéhokoľvek „to je dobré“.
