Keď pes vyštartuje po človeku na chodníku, je jednoduché nalepiť mu nálepku „agresívny“. Lenže v mnohých prípadoch to nemusí byť agresivite či o snahe dominovať. Môže to byť len obyčajný strach.
Tréner psov Brian Ferguson to vysvetľuje, že ak sa pes zľakne a ty situáciu nezvládneš tak, aby mal od podnetu bezpečný odstup, vezme to do vlastných labiek. A keď si párkrát overí, že po štekote sa človek stiahne alebo prejde na druhú stranu, zapamätá si to. V jeho hlave sa to spojí veľmi rýchlo, takto sa to rieši.
Strach a štekanie: Prečo si pes upevní reaktívne správanie
Mechanizmus je jednoduchý. Pes sa bojí. Zašteká. Človek ustúpi. Tlak zmizne. Úľava. Mozog si uloží vzorec: „Takto sa rieši problém.“
V behaviorálnej psychológii ide o negatívne posilnenie. Správanie odstránilo nepríjemný podnet. To je silná lekcia. A čím častejšie sa zopakuje, tým pevnejšia bude.
Kľúčom preto nie je potlačiť štekanie, ale pracovať s emóciou a vzdialenosťou ešte predtým, než pes „vybuchne“.
V akej fáze je tvoj reaktívny pes?
Predstav si, že pes sa pohybuje medzi tromi zónami tolerancie. Ak nevieš, kde je, reaguješ neskoro.
| Zóna | Správanie psa | Čo robiť |
|---|---|---|
| Zelená | Vníma okolie, berie si pamlsky, reaguje na meno. | Pokračuj v chôdzi, odmeňuj pokoj. |
| Žltá | Stuhne, uprene pozerá, prestane jesť. | STOP. Zväčši vzdialenosť skôr, než prepne do červenej. |
| Červená | Štekot, výpad, nevníma svet. | Odchod zo situácie. Tu sa už nič nenaučí. |
Najväčšia chyba je čakať, kým sa objaví červená. Učenie prebieha v zelenej a žltej zóne.
Štekanie a výpad na vodítku: Ako reagovať, keď je pes už v červenej zóne
Mesto nie je tréningová hala. Niekto vyjde z vchodu, dieťa vybehne spoza auta a tvoj pes je zrazu v strese. V tej chvíli nepomôže kričať. Keď zvýšiš hlas, len mu potvrdíš, že situácia je vážna. Radšej sa pohni.
Urob oblúk, prejdi na druhú stranu, vytvor medzi psom a podnetom viac priestoru. Vzdialenosť je teraz tvoj najlepší nástroj. Skús sa vedome nadýchnuť a uvoľniť ruky. Psy cítia napätie cez vodítko aj cez tvoje telo.
A hlavne nečakaj, že sa „spamätá“ priamo na mieste. Keď je už rozbehnutý v strese, jeho mozog nerieši učenie. Rieši prežitie. Najprv ho dostaň späť do pokoja, až potom má zmysel niečo trénovať.
Prečo nestačí umlčať štekanie
Jedna z účinných metód sa nazýva „Look at That“. Funguje takto:
Pes si všimne človeka. Ešte nešteká. V tej sekunde príde odmena. Nie o päť sekúnd. Hneď.
Postupne sa vytvorí nový vzorec: „Človek = niečo príjemné.“ Namiesto „Človek = musím ho zahnať.“
Dôležité je načasovanie. Ak už pes šteká, odmenu mu nedávaj. Už ho len v momente, keď je ešte schopný myslieť.
Štekanie na ľudí: Ako má vyzerať pokojné vedenie psa
Nemusíš na psa tlačiť, aby pochopil, že situáciu riešiš ty. Stačí, keď reaguješ skôr než on.
Ak si človeka všimneš prvý, spomaľ, pokojne zmeň smer alebo si vytvor odstup ešte predtým, než pes stuhne. Oslov ho normálnym hlasom, nie napätým šepotom ani ostrým povelom. Tým mu dávaš jasný signál: všimol som si to, mám to pod kontrolou.
Pes nepotrebuje silu. Potrebuje pocit, že sa nemusí rozhodovať sám.
Mimochodom, to, ako reaguje vonku, často súvisí s tým, čo zažíva doma. Keď sú veci bežné, pokojné a nemenné, pes je istejší. Nemusí stále hádať, čo sa bude diať. A keď je istejší, menej vybuchuje.
Čo zmeniť, aby štekanie postupne slablo
Ak chceš, aby sa reaktivita psa postupne zmenšovala, začni drobnosťami, ktoré vieš upraviť hneď. Skús si napríklad všimnúť vodítko. Krátke, stále napnuté lano vytvára tlak. A tlak zvyšuje napätie. Dlhšie, pevné vodítko dá psovi viac priestoru a tebe viac možností urobiť oblúk či odstúpiť skôr, než sa situácia vyhrotí.
Premysli si aj odmeny. Stretnutie s cudzím človekom by nemalo znamenať stres, ale príležitosť na niečo príjemné. Použi pamlsky, ktoré pes miluje a ktoré dostane práve v takýchto chvíľach. Vytváraš nový vzorec, ktorým je, že človek nemusí byť problém.
A napokon prostredie. Úzke uličky, kde sa nedá uhnúť, sú pre reaktívneho psa pasca. Ak máš možnosť, vyber si širšie trasy, kde vieš regulovať vzdialenosť.
Keď pes reaguje prudko, väčšinou je pod tlakom. Neznamená to, že je zlý alebo agresívny od prírody. Ak naňho v tej chvíli kričíš alebo ho trestáš, len mu potvrdíš, že situácia je vážna a treba sa brániť ešte viac. Viac pomôže, keď prevezmeš kontrolu nad tým, čo sa deje okolo vás. Keď zmeníš smer, vytvoríš odstup a ukážeš mu, že si si podnet všimol skôr, než sa musel ozvať on. Cieľom nie je psa umlčať. Cieľom je, aby sa do takej miery necítil ohrozený, že bude mať potrebu vybuchnúť.
