Smrť je niečo, čo čaká každého človeka. Napriek tomu o nej väčšina ľudí vie prekvapivo málo. Keď niekto zomrie, často si predstavíme jeden konkrétny okamih. Posledný nádych a koniec. V skutočnosti je však umieranie oveľa zložitejší biologický proces.
Moderná medicína dnes ukazuje, že telo sa nevypne naraz. Niektoré funkcie sa začnú spomaľovať už hodiny alebo dni pred smrťou, iné pokračujú ešte krátky čas po tom, čo srdce prestane biť. Práve preto lekári hovoria, že smrť nie je jeden moment, ale séria zmien, ktoré postupne prechádzajú celým organizmom, približuje server grunge.com.
Výskumy z oblasti medicíny, neurovedy aj forenznej biológie dnes pomerne presne opisujú, čo sa v tele deje v posledných chvíľach života. Niektoré z týchto procesov sú pomerne známe. Iné dokážu ľudí prekvapiť, pretože o nich väčšina populácie nikdy nepočula.
Prečo človek pred smrťou často cíti chlad
Ľudia, ktorí sú pri umierajúcom príbuznom, si často všimnú jednu zvláštnu vec. Ruky a nohy začnú byť studené, aj keď v miestnosti nie je zima. Nie je to náhoda ani pocit. Je to jeden z prirodzených signálov, že telo sa dostáva do poslednej fázy života.
Keď sa organizmus blíži ku koncu, začne hospodáriť s krvou inak než počas bežného života. Telo sa snaží udržať čo najdlhšie pri chode najdôležitejšie orgány, najmä mozog a srdce. Krv preto postupne „sťahuje“ z menej dôležitých častí tela, ako sú ruky, nohy alebo pokožka.
Práve preto bývajú končatiny studené a pokožka môže pôsobiť bledo alebo voskovo. Portál Medical News Today vysvetľuje, že v tomto období sa môže objaviť aj takzvané mramorovanie kože. Ide o fialové alebo ružové škvrny na pokožke, ktoré vznikajú preto, že krv už neprúdi v drobných cievach rovnomerne.
Pre rodinu to môže vyzerať znepokojujúco, no ide o prirodzenú reakciu tela, ktoré sa postupne snaží šetriť energiu pre orgány nevyhnutné na posledné životné funkcie.
Prečo niektorí ľudia pred smrťou vidia svetlo alebo zosnulých
Mnoho ľudí opisuje zvláštne zážitky v posledných chvíľach života. Niektorí hovoria, že vidia jasné svetlo, iní tvrdia, že vidia príbuzných, ktorí už dávno zomreli. Tieto skúsenosti sa často spájajú so zážitkami blízkymi smrti.
Neurovedci sa domnievajú, že za týmito javmi stojí aktivita mozgu, ktorý sa snaží vyrovnať s extrémnym stresom a nedostatkom kyslíka.
Výskum vedený neurovedkyňou Jimo Borjigin z University of Michigan napríklad ukázal, že krátko po zástave srdca môže mozog vykazovať náhle zvýšenie elektrickej aktivity. Štúdia publikovaná v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS) zistila, že mozog u laboratórnych zvierat vykazuje krátky nárast organizovanej aktivity, ktorá môže súvisieť so silnými vedomými zážitkami.
Podľa odborníkov sa v tomto momente uvoľňuje veľké množstvo neurochemikálií, čo môže vyvolať veľmi intenzívne vizuálne alebo emocionálne zážitky.
Posledná fáza života môže trvať dni
Mnoho ľudí si predstavuje smrť ako jeden okamih. V skutočnosti však ide o postupný proces. V medicíne existuje fáza nazývaná aktívne umieranie, ktorá nastáva zvyčajne v posledných dňoch života.
Špecialista na paliatívnu medicínu James Hallenbeck zo Stanford University opisuje v knihe Palliative Care Perspectives, že telo postupne vypína jednotlivé funkcie. Najskôr mizne pocit hladu, potom smädu. Postupne sa zhoršuje reč, zrak a ďalšie zmysly.
Zaujímavé je, že sluch a dotyk patria často medzi posledné zmysly, ktoré prestávajú fungovať.
Mozog môže krátko fungovať aj po zástave srdca
Niektoré výskumy naznačujú, že vedomie nemusí zmiznúť okamžite po zastavení srdca. Výskumný tím vedený lekárom Samom Parniom z NYU Langone School of Medicine skúmal pacientov, ktorí prežili zástavu srdca.
Štúdia projektu AWARE publikovaná v časopise Resuscitation ukázala, že niektorí pacienti si dokázali spomenúť na udalosti, ktoré sa odohrali krátko po tom, ako ich lekári vyhlásili za klinicky mŕtvych.
V niektorých prípadoch pacienti opisovali rozhovory lekárov alebo detaily miestnosti, ktoré bolo možné overiť. Vedci preto pripúšťajú, že mozog môže byť krátky čas po zástave srdca stále aktívny.
Prečo telo po smrti vydáva zvláštne zvuky
Krátko pred smrťou sa môže objaviť jav, ktorý zdravotníci nazývajú death rattle, teda chrčanie smrti. Vzniká vtedy, keď človek už nedokáže prehĺtať sliny a hlien, ktoré sa začnú hromadiť v dýchacích cestách.
Podľa informácií publikovaných na portáli Medical News Today môže tento zvuk pripomínať mokré chrčanie, chrápanie alebo bublanie. Pre rodinu môže byť veľmi nepríjemný, no zvyčajne neznamená, že človek trpí bolesťou.
Aj po smrti môžu z tela vychádzať rôzne zvuky. Ak sa v pľúcach nachádza vzduch, môže pri manipulácii s telom uniknúť a vytvoriť zvuk podobný povzdychu alebo stonu.
Prečo telo po smrti uvoľní moč a stolicu
Okamžite po smrti sa telo dostáva do stavu nazývaného primárna ochabnutosť. Mozog prestane vysielať signály do svalov a všetky svalové skupiny sa uvoľnia.
To znamená, že zvierače prestanú fungovať a obsah močového mechúra alebo čriev môže z tela odísť. Ide o úplne prirodzený biologický proces, ktorý zdravotníci aj pracovníci pohrebných služieb dobre poznajú.
Prečo sa zdá, že nechty a vlasy rastú aj po smrti
Často sa hovorí, že vlasy a nechty rastú ešte aj po smrti. V skutočnosti to nie je pravda.
Podľa vysvetlenia publikovaného v BBC bunky potrebujú na rast glukózu a kyslík. Keď srdce prestane pumpovať krv, prísun kyslíka sa okamžite zastaví a bunky začnú odumierať.
Dôvod, prečo nechty a vlasy vyzerajú dlhšie, je iný. Po smrti sa pokožka dehydratuje a zmršťuje. Tým sa odkryje väčšia časť nechtu alebo vlasu, čo vytvára dojem, že rástli.
Rozklad tela sa začína už krátko po smrti
Proces rozkladu sa spúšťa pomerne rýchlo. Keď srdce prestane pumpovať krv, bunky začnú odumierať a enzýmy začnú rozkladať vlastné tkanivá. Tento proces sa nazýva autolýza. Aktivujú sa baktérie, ktoré prirodzene žijú v črevách. Bez imunitného systému sa začnú rýchlo množiť a postupne rozkladajú vnútorné orgány.
Počas tohto procesu vznikajú plyny, ktoré spôsobujú nafukovanie tela a zmeny farby kože. Telo sa postupne mení zo zelenej na fialovú až čiernu farbu, čo je prirodzená súčasť biologického rozkladu.
Smrť nie je jeden moment, ale celý biologický proces
Keď sa na to pozrie medicína, smrť nevyzerá ako jeden presný okamih. Skôr ako proces, ktorý sa v tele spúšťa postupne. Niektoré orgány sa vypínajú skôr, iné dokážu fungovať ešte chvíľu potom, čo srdce prestane pumpovať krv.
Aj preto lekári hovoria, že hranica medzi životom a smrťou nie je vždy taká jednoznačná, ako si ju predstavujeme. To, čo navonok vyzerá ako jeden moment, je v skutočnosti séria biologických zmien, ktoré sa v tele odohrávajú ešte určitý čas.
