Určite si už tisíckrát počul, že ovocie a zelenina sú zdravé. No jeden konkrétny rastlinný pigment z paradajok, mrkvy či pomarančov teraz vedcom zamotal hlavu oveľa viac, než by si čakal. Reč je o fytoéne, látke, ktorá v laboratórnom experimente predĺžila život červíkom takmer o pätinu.
Španielski a britskí výskumníci testovali fytoén na hlístici Caenorhabditis elegans, ktorá patrí medzi najpoužívanejšie modelové organizmy vo výskume starnutia. Výsledky boli zaujímavé. Červíky, ktoré túto látku dostávali, žili o 10 až 18,6 percenta dlhšie než tie, ktoré ju nedostávali.
Znie to možno nenápadne, no pri výskume starnutia ide o pozoruhodný výsledok. A nešlo len o samotnú dĺžku života. Červíky boli zároveň odolnejšie voči oxidačnému stresu, teda procesu, ktorý poškodzuje bunky a spája sa so starnutím aj viacerými chorobami.
Fytoén si dlho nikto veľmi nevšímal
Fytoén patrí do rodiny karotenoidov, no na rozdiel od známejších príbuzných, ako sú betakarotén či lykopén, nefarbí potraviny do výrazných farieb. Je bezfarebný, a aj preto sa naň dlhé roky pozeralo skôr ako na prechodnú látku než na zlúčeninu s vlastnými účinkami.
Tím z univerzít v Seville a Kente sa mu však venuje dlhodobo. Fytoén sa nachádza napríklad v paradajkách, mrkve, marhuliach, červených paprikách, pomarančoch, mandarínkach či marakuji. Podľa vedcov je dôležité aj to, že ho naše telo dokáže vstrebávať a že sa hromadí v rôznych tkanivách vrátane pokožky.
Výskumníci testovali nielen čistý fytoén, ale aj extrakty z mikrorias, ktoré ho obsahovali vo vysokej koncentrácii. Obe formy v experimentoch fungovali podobne dobre.
Pri modeli Alzheimerovej choroby spomalil poškodzovanie organizmu
Ešte zaujímavejšie než samotné predĺženie života boli výsledky pri modeli Alzheimerovej choroby. Vedci použili červíky, u ktorých sa tvorila bielkovina amyloid-beta42. Práve tá sa spája so vznikom amyloidových plakov, ktoré sú jedným z typických znakov Alzheimerovej choroby.
Fytoén v tomto modeli znížil toxický účinok amyloid-beta42 približne o 30 až 40 percent. V praxi to znamenalo, že nástup paralýzy sa u červíkov oddialil a zvieratá zostávali dlhšie v lepšej kondícii.
Treba však zdôrazniť, že výskum neukázal, že fytoén zastavuje Alzheimerovu chorobu u ľudí. Zatiaľ len naznačuje, že by mohol zmierňovať niektoré škodlivé procesy spojené s hromadením problémových bielkovín.
Nešlo len o dlhší život, fytoén zaujal aj inde
Vedci si všimli aj ďalší efekt. Fytoén zlepšil odolnosť červíkov voči oxidačnému stresu. Pri určitých dávkach sa ich prežívanie v takýchto podmienkach zvýšilo až o 53 percent. Práve oxidačný stres sa spája so starnutím, neurodegeneráciou aj poškodzovaním buniek.
Fytoén sa podľa doterajších poznatkov hromadí aj v pokožke a niektoré štúdie naznačujú, že by mohol pomáhať pri ochrane pred ultrafialovým žiarením. V novších experimentoch vedci zistili, že extrakty bohaté na fytoén posilnili ochrannú bariéru červíkov a zlepšili integritu ich vonkajšej vrstvy, čo naznačuje možný význam aj pre výskum starnutia pokožky.
V skorých testoch na ľudských bunkových modeloch sa navyše objavili aj ochranné účinky proti oxidačnému poškodeniu. Výskumníci zaznamenali aj miernu protinádorovú aktivitu pri bunkách kolorektálneho karcinómu. Aj tu však ide len o veľmi predbežné výsledky, nie o dôkaz liečebného účinku u ľudí.
Mikroriasy vychádzajú ako sľubný zdroj fytoénu
Jedným z najzaujímavejších zdrojov fytoénu sú mikroriasy. Na rozdiel od bežných plodín rastú rýchlo, potrebujú málo priestoru a dokážu produkovať vysoké koncentrácie užitočných látok.
Výskumníci pracovali s druhmi Chlorella sorokiniana a Dunaliella bardawil. Obe mikroriasy obsahovali dostatok fytoénu na to, aby v experimentoch priniesli podobný efekt ako čistá látka.
Mikroriasy sa už dnes používajú v doplnkoch stravy aj potravinárstve. S rastúcim záujmom o zdravšie a udržateľnejšie zdroje živín môže ich význam ďalej rásť.
Vedci zatiaľ pracovali len s jednoduchým modelovým organizmom
Možno si povieš, že červíky sú od človeka poriadne vzdialené. Lenže Caenorhabditis elegans nie je hocijaký laboratórny organizmus. Práve na ňom vedci urobili objavy súvisiace s programovanou bunkovou smrťou, RNA interferenciou či využitím GFP proteínu, ktoré neskôr získali Nobelove ceny.
To však automaticky neznamená, že to, čo funguje u červíkov, bude rovnako fungovať aj u ľudí. Aj samotní autori štúdie upozorňujú, že ide o predbežné výsledky a že teraz chcú získať financovanie na ďalší výskum, ktorý by vysvetlil presné mechanizmy účinku fytoénu.
Podľa doktorky Pauly Mapelli Brahm sú tieto výsledky veľmi povzbudivé, no zatiaľ ide len o prvý krok. Skôr než sa bude dať hovoriť o praktickom využití u ľudí, bude treba oveľa viac dát.