Predstava, že jedlom dokážeš „omladnúť“, znie na prvé počutie až podozrivo jednoducho. Lenže nová štúdia z Univerzity v Sydney ukazuje niečo zaujímavé. Nie to, že človek po mesiaci zvráti starnutie, ale že jeho krvné a metabolické ukazovatele sa môžu veľmi rýchlo posunúť smerom, ktorý vedci spájajú s nižším biologickým vekom.
Výskumníci sledovali 104 starších Austrálčanov vo veku 65 až 75 rokov, ktorým na štyri týždne upravili jedálniček. Keď potom vyhodnotili 20 rôznych biomarkerov, od cholesterolu cez inzulín až po zápalové ukazovatele, pri troch zo štyroch diét sa objavil pokles odhadovaného biologického veku. Inými slovami, telo účastníkov podľa týchto meraní pôsobilo po mesiaci „mladšie“, hoci samotní autori upozorňujú, že tento výsledok treba čítať opatrne.
Krv ukázala viac než len cholesterol. Vedci z 20 biomarkerov odhadli, ako staro pôsobí telo
Vedci sa nepozerali na biologický vek ako na jedno magické číslo. Zobrali 20 merateľných ukazovateľov, ktoré hovoria o tom, ako telo funguje zvnútra. Patrili medzi ne napríklad hodnoty cholesterolu, inzulínu či C reactive protein, teda CRP, ktorý sa často používa ako signál zápalovej aktivity v tele.
Z týchto údajov potom vytvorili výsledné skóre. Jednoducho povedané, porovnali, či organizmus účastníka podľa krvi a metabolických hodnôt pôsobí mladšie alebo staršie, než by sa čakalo pri jeho veku. Nie je to ale žiadne veštenie z krvi, no nie je to ani dokonalé meranie starnutia. Skôr ide o zdravotný odtlačok tela, ktorý dokáže zachytiť, či sa organizmus správa viac ako telo vitálneho človeka, alebo ako telo človeka s vyššou biologickou záťažou.
Dvaja ľudia môžu mať totiž 70 rokov, no ich metabolizmus, zápalové hodnoty, tuky v krvi či inzulín môžu rozprávať úplne iný príbeh. Jeden môže mať telo, ktoré podľa biomarkerov pôsobí mladšie, druhý zase organizmus, ktorý nesie viac znakov opotrebovania. A práve tento biomarkerový obraz sa vedcom po zmene stravy podarilo posunúť priaznivejším smerom.
Jedna diéta sa podobala bežnému jedálničku, tri telo posunuli iným smerom
Všetky testované diéty mali 14 percent energie z bielkovín, ale líšili sa v zložení. Prvá skupina jedla všežravú stravu s vyšším obsahom tukov a polovicou bielkovín zo živočíšnych zdrojov. Práve tento jedálniček sa najviac podobal tomu, čo účastníci jedli pred štúdiou, a neukázal zmysluplnú zmenu odhadovaného biologického veku.
Pri ďalších troch jedálničkoch sa však biomarkerový obraz posunul priaznivejším smerom. Najistejší výsledok vyšla všežravá strava s vyšším obsahom sacharidov, kde 53 percent energie pochádzalo zo sacharidov a 28 až 29 percent z tukov. Práve táto skupina dosiahla štatisticky najspoľahlivejšie zníženie odhadovaného biologického veku.
Zvyšné dve diéty boli polovegetariánske, kde 70 percent bielkovín pochádzalo z rastlinných zdrojov. Jedna mala vyšší obsah tukov, druhá vyšší obsah sacharidov. Aj pri nich vedci pozorovali priaznivý smer zmeny, hoci nie všetky výsledky boli štatisticky rovnako silné.
Najlepšie nevyšli sladkosti, ale komplexné sacharidy z normálnych potravín
Zaujímavé je, že diéta bohatá na sacharidy patrila medzi najlepšie hodnotené. Ale pozor, nešlo o obyčajné cukry alebo rafinované múky. Vedci pracovali s komplexnými sacharidmi z celých, minimálne spracovaných potravín.
Výsledky preto neplatia pre jedálniček plný sladkostí, sladených nápojov a bieleho chleba. Skôr ide o stravu bohatú na vlákninu, celozrnné potraviny, zeleninu či ďalšie minimálne spracované zdroje sacharidov, ktoré môžu mať na metabolizmus úplne iný efekt než ultra spracované potraviny.
Menej živočíšnych bielkovín nestačilo samo o sebe. Dôležité bolo aj to, čo ich v jedálničku nahradilo
Polovegetariánske diéty tiež priniesli zlepšenie odhadovaného biologického veku, aj keď nie vždy štatisticky významné. Smer zmeny bol však konzistentný. Menší podiel živočíšnych bielkovín sa spájal s priaznivejším biomarkerovým profilom.
Tento efekt nemusí stáť len na samotnej výmene živočíšnych bielkovín za rastlinné. Rastlinné potraviny so sebou často prinášajú aj viac vlákniny, menej nasýtených tukov a iné zloženie živín, ktoré môže súvisieť s nižšími zápalovými hodnotami a menším oxidačným stresom. Inými slovami, nešlo len o to, že z taniera ubudlo mäso. Dôležité bolo aj to, čo sa naň dostalo namiesto neho.
Najväčší rozdiel nastal tam, kde sa ľudia vzdialili od bežnej západnej stravy
Pred začiatkom výskumu jedli účastníci štandardnú austrálsku stravu, teda jedálniček s vyšším podielom spracovaných potravín, rafinovaných cukrov a nasýtených tukov. Tri zo štyroch testovaných diét sa od tohto základu výrazne líšili.
Práve tie diéty, ktoré sa najviac vzdialili od východiskovej stravy smerom k nižšiemu obsahu tukov a vyššiemu príjmu vlákniny, priniesli najvýraznejšie zlepšenie biomarkerového profilu. Zdá sa teda, že prechod od typického západného jedálnička k zdravšej, menej spracovanej strave môže mať na organizmus rýchly efekt.
Krvné hodnoty sa zlepšili rýchlo. Otázkou je, či sa tým mení aj samotné starnutie
Vedci sami upozorňujú, že ide len o predbežné zistenia. Nie je jasné, či by sa biomarkery po skončení diéty vrátili na pôvodné hodnoty, alebo či predstavujú trvalejšiu zmenu smerom k nižšiemu biologickému veku.
Biomarkery, ktoré vedci merali, sú citlivé na krátkodobé zmeny v strave. Môže teda ísť o dočasnú fyziologickú reakciu na nový jedálniček, nie o skutočné spomalenie starnutia. Rozlíšiť medzi týmito možnosťami by si vyžadovalo dlhšie štúdie.
Zaujímavé však je, že diéty s najlepšími výsledkami v tomto experimente sú aj v iných výskumoch dlhodobo spájané s nižším rizikom chronických chorôb. To naznačuje, že krátkodobé zlepšenia biomarkerov nemusia byť úplne náhodné. Stále však platí, že z tejto štúdie sa nedá tvrdiť, že konkrétna diéta človeku predĺži život.
Výsledky neplatia automaticky pre každého. Vedci sledovali relatívne zdravých seniorov
Do štúdie zaradili ľudí s BMI medzi 20 až 35, ktorí nefajčili a nemali vážne zdravotné problémy, ako cukrovku druhého typu, rakovinu alebo choroby obličiek či pečene. Výsledky sa teda týkajú najmä relatívne zdravých starších dospelých.
Otázkou zostáva, či by podobné efekty vedci videli aj u mladších ľudí alebo u pacientov s už existujúcimi chorobami. Na to budú potrebné ďalšie výskumy s rôznymi vekovými skupinami a zdravotným stavom. Zatiaľ však štúdia ukazuje dôležitú vec. Telo staršieho človeka nemusí byť voči zmene jedálnička také „nepohnuteľné“, ako sa často predpokladá.