Možno si už niekedy premýšľal nad tým, prečo sa ti niekedy sníva živý sen, ktorý si pamätáš do detailov, a inokedy sa prebúdzaš s pocitom, že sa ti niečo snívalo, ale už nevieš čo. Alebo prečo sa ti v jednu noc snívajú bizarné príbehy a inokedy zas celkom realistické situácie z bežného života.
Talianski vedci z IMT School for Advanced Studies Lucca sa rozhodli tieto otázky preskúmať systematicky. Analyzovali viac než 3 700 záznamov snov a bdelých zážitkov od 287 ľudí vo veku od 18 do 70 rokov. Dobrovoľníci si počas dvoch týždňov zapisovali, čo sa im snívalo a čo zažívali cez deň.
Výsledky ukázali niečo zaujímavé. Obsah tvojich snov nie je len chaotická zmes náhodných obrazov. Odráža kombináciu osobných vlastností, každodenných skúseností a udalostí, ktoré sa dejú vo svete okolo teba.
Mozog počas spánku neskladá realitu náhodne. Zo zážitkov robí vlastný film
Keď výskumníci porovnali zápisky zo snov s tým, čo ľudia opisovali počas bežného dňa, ukázal sa zaujímavý rozdiel. Cez deň v našich myšlienkach často dominujú povinnosti, plány, vnútorný monológ a konkrétne problémy, ktoré riešime. V snoch sa však tento poriadok rozpadá. Mozog si z reality vezme známe miesta, ľudí alebo situácie, ale neposkladá ich späť tak, ako sa naozaj stali.
Výsledok potom môže pôsobiť ako zvláštne zostrihaný film. Ocitneš sa v škole, kde si roky nebol, zrazu sa tam objaví človek z práce, miestnosť sa zmení na nemocničnú chodbu a o pár sekúnd si úplne inde. Práve takéto presuny, zmeny prostredia a vizuálne silné scény boli podľa vedcov pre sny typické.
„Naše výsledky ukazujú, že sny nie sú iba spätným obrazom toho, čo sme zažili. Sú to skôr živé procesy, ktoré formuje naša osobnosť aj udalosti, ktorými práve prechádzame,“ hovorí Valentina Elce, vedúca autorka štúdie.
Inými slovami, sny nefungujú ako obyčajný záznamník dňa. Mozog počas spánku neprehráva realitu od začiatku do konca, ale skôr ju rozoberá na menšie kúsky a skladá z nich nové scény. Preto sa v nich môžu objaviť pracovné prostredia, školy, nemocnice či známe ulice, no často v podobe, ktorá s realitou súvisí len čiastočne.
Aj preto sa ti môže zdať sen úplne živý, hoci po prebudení nedáva veľký zmysel. Je plný obrazov, priestoru a pohybu, ale jeho logika je iná než logika bežného dňa. Nie je to chyba pamäti ani náhodný chaos. Skôr ide o spôsob, akým mozog počas spánku mieša osobné skúsenosti, emócie a širšie udalosti do vlastného príbehu.
Prečo má niekto sny ako film a iný len útržky? Vedci ukázali na rozdiely medzi ľuďmi
Ukázalo sa, že sny nemá každý človek poskladané rovnakým spôsobom. U ľudí, ktorým počas dňa často odbiehajú myšlienky, boli sny roztrieštenejšie. Laicky povedané, ak ti myseľ bežne skáče z jednej témy na druhú, podobný nepokoj sa môže objaviť aj v spánku. Sen potom nepôsobí ako jeden súvislý príbeh, ale skôr ako sled útržkov, ktoré sa rýchlo menia.
Inak to vyzeralo pri ľuďoch, ktorí sa o sny viac zaujímajú a pripisujú im väčší význam. Tí opisovali sny ako živšie, obraznejšie a viac pohlcujúce. Neznamená to, že by ich sny automaticky mali nejaký skrytý odkaz. Skôr sa zdá, že si ich mozog a pamäť dokázali uchopiť detailnejšie.
Svoju úlohu mala aj kvalita spánku. Keď spíš lepšie, mozog môže mať viac priestoru na to, aby sa sen rozvinul do bohatších scén. Keď je spánok prerušovaný alebo nekvalitný, výsledkom môžu byť len nejasné zvyšky, pri ktorých ráno vieš, že sa ti niečo snívalo, no nedokážeš to poriadne poskladať.
Zaujímavé je aj to, že tieto rozdiely sa výraznejšie ukázali práve pri snoch, nie pri bežných denných zápiskoch. Inými slovami, tvoje nastavenie mysle sa počas dňa nemusí prejaviť nápadne, no v spánku môže ovplyvniť to, či sa ti sen zloží ako plynulý príbeh, alebo len ako zvláštna mozaika obrazov.
Lockdown sa dostal aj do snov. Ľudia v nich častejšie cítili obmedzenia a tlak
Výrazne sa to ukázalo aj počas pandémie. Vedci totiž nepracovali len so snami z bežného obdobia, ale mali k dispozícii aj záznamy z prvého lockdownu v roku 2020. A práve vtedy bolo dobre vidieť, že sny nereagujú len na osobné zážitky, ale aj na atmosféru, v ktorej človek žije.
Keď boli ľudia zavretí doma, mali obmedzený pohyb, menej sociálnych kontaktov a každý deň počúvali správy o víruse, odrazilo sa to aj v ich snoch. Objavovalo sa v nich viac napätia, silnejšie emócie a častejšie aj motívy hraníc, obmedzení či pocitu, že sa človek nemôže voľne hýbať alebo rozhodovať.
Nešlo teda o to, že by sa každému snívalo priamo o rúškach, nemocniciach alebo chorobe. Dôležitejšie bolo, že sa do snov dostal samotný pocit doby. Izolácia, neistota a tlak sa v spánku menili na vlastné obrazy, scény a príbehy.
Zaujímavé je, že tento efekt časom slabol. Keď si ľudia na novú situáciu postupne zvykali a život sa začal vracať bližšie k normálu, menil sa aj obsah ich snov. To naznačuje, že sny môžu fungovať ako citlivý odraz toho, čím človek práve prechádza, no zároveň sa prispôsobujú tomu, ako si mozog na novú realitu zvyká.
Sny nie sú záznam dňa. Mozog si z reality skladá vlastný príbeh
Možno si myslíš, že sa ti v snoch len prehrávajú situácie z uplynulého dňa. Výskum však ukázal, že také jednoduché to nie je. Sny nereprodukujú tvoje zážitky ako presnú kópiu. Namiesto toho ich aktívne pretvárajú.
Prvky z každodenného života, ako je práca, škola alebo zdravotnícke zariadenia, sa v snoch nemusia objaviť v pôvodnej podobe. Miesto toho sa reorganizujú do nových, často bizarných scenárov, ktoré spájajú rôzne kontexty a vytvárajú neznáme prostredia.
Tento proces prebieha u každého trochu inak. Každý človek si svoje zážitky pretvára iným spôsobom, v závislosti od osobných vlastností, aktuálneho stavu aj toho, čím práve prechádza. Sny tak fungujú ako osobný tvorivý proces, ktorý spája fragmenty minulosti s predstavami, očakávaniami a emóciami.
AI pomohla vedcom čítať vzory v tisíckach snov
Štúdia využila pokročilé techniky spracovania prirodzeného jazyka na analýzu tisícok záznamov snov. Tento prístup umožnil vedcom zachytiť vzory, ktoré by sa pri tradičnom hodnotení hľadali len veľmi ťažko.
„Kombináciou rozsiahlych dát s výpočtovými metódami sme dokázali odhaliť vzory v obsahu snov, ktoré bolo predtým ťažké zistiť,“ dodáva Elce.
Dôležité však je, že umelá inteligencia v tomto prípade nevykladala sny ako veštkyňa. Nehovorila, čo konkrétny sen „znamená“ pre konkrétneho človeka. Pomohla vedcom analyzovať ich významovú štruktúru a nájsť opakujúce sa vzorce v obrovskom množstve textových zápisov.
Takýto prístup môže otvoriť nové možnosti pri výskume vedomia, pamäte a duševného zdravia. Vedci totiž vďaka nemu môžu skúmať sny vo väčšom rozsahu a porovnateľným spôsobom, čo bolo pri ručnom hodnotení omnoho náročnejšie.
Tvoje sny teda nie sú len náhodné obrázky z podvedomia. Sú výsledkom zložitého procesu, v ktorom sa tvoja osobnosť stretáva s každodennými zážitkami, emóciami a spoločenskými udalosťami. Mozog ich počas spánku nepustí ako obyčajný záznam. Rozoberie ich, premieša a poskladá z nich príbeh, ktorý môže byť zvláštny, živý a niekedy úplne mimo bežnej logiky.