Čím sme starší, tým menej ľudí si púšťame naozaj blízko. Nie preto, že by sme zrazu prestali potrebovať druhých, ale preto, že čas a energia už nejdú rozdávať každému. Z množstva známych postupne ostáva menší okruh ľudí, pri ktorých má vzťah skutočnú váhu. Vedci teraz ukázali, že tento jav nemusí byť len výsledkom moderného života. Podobne si svoje sociálne vzťahy s pribúdajúcim vekom zužujú aj šimpanzy.
Medzinárodný tím vedený výskumníkmi z Utrecht University a Universidad Carlos III de Madrid sa pozrel na sociálny život šimpanzov a bonobov. Nešlo pritom o romantické predstavy o priateľstve, ale o veľmi konkrétne správanie, vzájomné čistenie srsti. Práve grooming je u ľudoopov jedna z najdôležitejších foriem sociálneho kontaktu. Pomáha im upevňovať väzby, znižovať napätie a udržiavať si miesto v skupine.
Šimpanzy a bonoby si nevytvárajú vzťahy náhodne. Aj ony majú svoj vnútorný kruh
Vedci analyzovali 24 skupín šimpanzov a bonobov a sledovali, komu jednotlivé zvieratá venujú svoj čas. Výsledok bol zaujímavý. Väčšina ľudoopov nečistila srsť všetkým rovnako. Najviac pozornosti venovala niekoľkým vybraným partnerom, zatiaľ čo s ďalšími členmi skupiny si udržiavala slabšie väzby.
Pripomína to spôsob, akým fungujú aj ľudské vzťahy. Najviac energie dávame najbližším ľuďom, menej vzdialenejším priateľom a ešte menej známym, s ktorými síce zostávame v kontakte, no netvoria jadro nášho života. U ľudí sa to prejavuje návštevami, správami či spoločným časom. U šimpanzov a bonobov cez minúty strávené čistením srsti.
Edwin van Leeuwen, ktorý výskum viedol, hovorí, že tieto výsledky naznačujú hlbšiu podobnosť medzi druhmi. Pravidlá, podľa ktorých jednotlivci rozdeľujú svoju sociálnu energiu, podľa neho nemusia byť výlučne ľudské. Môžu sa objavovať naprieč viacerými spoločensky žijúcimi druhmi.
Šimpanzy si vekom zužujú okruh blízkych. Bonoby však fungujú inak
Najvýraznejší rozdiel medzi oboma druhmi sa ukázal pri veku. U šimpanzov vedci videli vzorec, ktorý poznáme aj u ľudí. Čím boli staršie, tým menej sociálnych partnerov mali okolo seba. Neznamená to však, že by sa zo skupiny stiahli alebo o vzťahy stratili záujem. Skôr sa zdá, že svoju pozornosť presúvali k menšiemu počtu stabilnejších väzieb.
Staršie šimpanzy si teda svoj sociálny svet zužovali. Menej energie venovali širokému okruhu kontaktov a viac sa držali vzťahov, ktoré boli pravdepodobne predvídateľnejšie a dôležitejšie. Podobne sa mení aj ľudský pohľad na vzťahy. Množstvo známych postupne prestáva byť také dôležité ako niekoľko ľudí, pri ktorých sa cítime bezpečne.
Bonoby však tento vzorec neukázali tak jasne. Staršie jedince si podľa výsledkov štúdie nezmenšovali okruh vzťahov podobne ako šimpanzy. Vedci to dávajú do súvislosti s ich tolerantnejším a rovnostárskejším sociálnym usporiadaním. Bonoby si čas pri čistení srsti rozdeľovali rovnomernejšie a ich vzťahy neboli tak ostro sústredené len na pár vybraných partnerov.
Van Leeuwen vysvetľuje, že bonoby zrejme žijú v plynulejších sociálnych vzťahoch, ktoré môžu presahovať aj hranice jednotlivých skupín. Práve to môže byť dôvod, prečo sa u nich s vekom neobjavilo také výrazné zužovanie sociálneho kruhu, aké vedci pozorovali u šimpanzov.
Menej priateľov v starobe nemusí znamenať osamelosť
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že menší okruh ľudí v starobe je len dôsledkom únavy, horšieho zdravia alebo menšej chuti stále niekam chodiť. Výsledky pri šimpanzoch však naznačujú, že za tým môže byť aj niečo iné. Menej kontaktov nemusí automaticky znamenať sociálny ústup. Môže ísť o zmenu priorít, pri ktorej prestáva byť dôležité udržiavať čo najširšiu sieť vzťahov.
Staršie šimpanzy si podľa vedcov zužovali svoj sociálny okruh, no vzťahy pre ne nestrácali význam. Ich sociálna energia sa skôr presúvala k menšiemu počtu stabilnejších kontaktov. Takýto vzorec pripomína aj ľudské starnutie, keď si človek čoraz viac vyberá, komu venuje čas, komu dôveruje a pri kom má pocit istoty.
Vedci tento posun spájajú s tým, že v starobe môžu byť dôležitejšie predvídateľné a pevné väzby než veľké množstvo slabších kontaktov. Nejde teda nutne o osamelosť, ale o jemnejšie triedenie sociálneho sveta. Podobnú myšlienku pozná aj psychológia človeka, kde sa hovorí o uprednostňovaní emocionálne významných vzťahov pred povrchným rozširovaním kontaktov.
Kvalita vzťahov môže byť dôležitejšia než ich počet
Výskum zároveň pripomína dôležitú nuansu. Keď má starší človek okolo seba menej kontaktov než kedysi, nemusí to automaticky znamenať problém. Niekedy áno, najmä ak ide o osamelosť, izoláciu alebo stratu podpory. No samotný menší počet vzťahov ešte nemusí hovoriť o tom, že sociálny život je horší.
Dôležité je, akú majú tieto vzťahy váhu. Ak človek s pribúdajúcim vekom venuje viac času menšiemu počtu blízkych ľudí, môže ísť o prirodzené preusporiadanie vzťahov. Do popredia sa dostáva stabilita, dôvera a predvídateľnosť.
Pre ľudí z toho nevyplýva, že by sme mali starobu romantizovať alebo prehliadať riziko osamelosti. Skôr ide o pripomenutie, že nie každý menší okruh vzťahov je problém. Problémom je až vtedy, keď v ňom chýbajú pevné väzby, dôvera a ľudia, o ktorých sa dá oprieť.