Psy si ľudské tváre všímajú veľmi pozorne. Doterajšie experimenty ukázali, že dokážu reagovať odlišne napríklad na šťastný a nahnevaný výraz. Nová štúdia však zašla ďalej. Vedci zistili, že mozog psa nereaguje rovnako ani na všetky negatívne výrazy. Dokázal odlíšiť strach od hnevu aj od smútku. Tím z Viedenskej univerzity to ukázal pomocou funkčnej magnetickej rezonancie.
Štúdia vyšla v časopise iScience vydavateľstva Cell Press. Staršie výskumy už naznačovali, že psy dokážu rozlišovať ľudské výrazy tváre. Často sa však porovnávala iba jedna pozitívna a jedna negatívna emócia, takže stále zostávalo otvorené, či psí mozog nereaguje hlavne na rozdiel medzi pozitívnym a negatívnym výrazom.
Psí mozog reagoval na úsmev inak než na negatívne výrazy
Vedci najskôr pracovali s ôsmimi domácimi psami. Počas skenovania im ukazovali fotografie neznámych ľudí so šťastným alebo neutrálnym výrazom. Cudzie tváre vybrali zámerne, aby výsledok neovplyvnilo to, že pes človeka pozná. Pri majiteľovi alebo inom blízkom človeku by do hry mohol vstúpiť aj ich vzájomný vzťah.
Pri pohľade na šťastné tváre zaznamenali vedci silnejšiu aktivitu v oblasti temporálnej kôry, pričom tento zhluk aktivity zasahoval až do nucleus caudatus, teda kaudátneho jadra. Tieto oblasti sa spájajú okrem iného so spracovaním zrakových a sociálnych informácií a s mechanizmami odmeny.
Lauru Cuaya z Viedenskej univerzity zaujala najmä aktivita kaudátneho jadra. Podľa nej môže naznačovať, že šťastná ľudská tvár má pre psa určitý emocionálny význam.
V druhom experimente dostalo dvanásť psov fotografie ľudí so štyrmi výrazmi: šťastím, hnevom, strachom a smútkom. Vedci potom pomocou strojového učenia skúmali, či sa jednotlivé vzory mozgovej aktivity dajú od seba rozlíšiť.
Sieť zahŕňajúca temporálnu oblasť a kaudátne jadro reagovala najvýraznejšie na šťastné tváre. Klasifikátor dokázal podľa jej aktivity odlíšiť šťastný výraz od hnevu, strachu aj smútku. Pri porovnávaní negatívnych výrazov medzi sebou však táto konkrétna oblasť rovnaký rozdiel neukázala.
Strach vyvolal inú odozvu než hnev a smútok
Vedci sa preto pozreli na aktivitu celého mozgu. A tam už rozdiel našli. Vzorec aktivity pri vystrašenej tvári sa dal odlíšiť od reakcie na smutnú aj nahnevanú tvár.
Medzi hnevom a smútkom podobný rozdiel nezachytili. Štúdia teda netvrdí, že psy odlišujú hnev, smútok a strach ako tri samostatné emócie. Ukazuje, že ich mozog nespracúva všetky negatívne ľudské výrazy rovnako.
Staršie experimenty často porovnávali napríklad šťastnú a nahnevanú tvár, takže nebolo jasné, či pes jednoducho nereaguje na rozdiel medzi pozitívnym a negatívnym signálom. Nové výsledky ukazujú, že aspoň pri niektorých negatívnych výrazoch sa reakcia mozgu líši.
Psy sa k čítaniu ľudí dopracovali inou cestou než primáty
Prvý autor štúdie Raúl Hernández-Pérez pripomína, že psy sú pre takýto výskum zaujímavé tým, ako dobre sa dokážu orientovať v ľudských sociálnych signáloch. Predchádzajúce experimenty ukázali, že si všímajú rozdiely vo výrazoch tváre a dokážu podľa nich meniť aj svoje správanie.
Laura Cuaya upozorňuje na jeden zaujímavý evolučný rozdiel. Keď porovnávame ľudí a primáty, časť podobných schopností môže pochádzať od spoločného predka. Psy však prešli úplne inou evolučnou cestou. Počas domestikácie sa u nich postupne rozvíjali schopnosti, ktoré im pomáhali komunikovať a spolupracovať s človekom.
Aj preto vedcov zaujíma, kam až táto citlivosť na ľudské správanie siaha.
Z fotografie nevieme, čo pes naozaj cíti
Tu však treba brzdiť s interpretáciou. Rozdielna aktivita mozgu ešte neznamená, že pes chápe hnev, strach či smútok rovnakým spôsobom ako človek. Názvy emócií v experimente označujú výrazy na fotografiách, nie to, čo pes sám prežíva.
Vedci navyše nevedia, ktoré konkrétne črty tváre rozdielnu reakciu vyvolávajú. Môžu to byť oči, ústa, poloha obočia alebo kombinácia viacerých znakov.
Dá sa teda povedať, že pes „vie“, že ste nahnevaní alebo vystrašení? Tak ďaleko výsledky nejdú. fMRI ukázala, že pri niektorých výrazoch vznikajú v mozgu odlišné vzory aktivity. To ešte automaticky neznamená, že každý pes tieto výrazy vedome a spoľahlivo rozlíši aj pri behaviorálnom teste.
V bežnom živote navyše pes nečíta človeka len z jednej fotografie. Sleduje jeho pohyb, počúva hlas a pracuje aj s pachovými informáciami.
Pri hodnotení psích emócií často robíme chybu, že psom prisudzujeme ľudské uvažovanie.
Do úvahy treba brať aj veľkosť skúmanej skupiny. Prvého experimentu sa zúčastnilo osem a druhého dvanásť psov. Všetky boli domácimi miláčikmi žijúcimi s ľuďmi. Psy z ulíc alebo voľne žijúce psy vyrastajú v inom prostredí a na ľudské podnety môžu reagovať inak.
Vedci chcú zistiť, ako si pes skladá informácie o človeku
V ďalšej fáze chcú výskumníci zistiť, ako psy spájajú výraz tváre s ďalšími signálmi a ako sa tieto informácie premietnu do ich správania. Zaujíma ich aj porovnanie psieho a ľudského mozgu pri spracovaní rovnakých emocionálnych podnetov.
To by mohlo ukázať, kde sa naše spôsoby čítania emócií podobajú a kde už psí mozog funguje po svojom.