Keď výskumníci porovnali krv psov s výsledkami piatich veľkých ľudských štúdií, našli prekvapivo podobný obraz. Metabolity spojené u ľudí s vyšším alebo nižším rizikom úmrtia sa podobne správali aj u psov. Výsledky štúdie založenej na dátach Dog Aging Project naznačujú, že časť biologických procesov sprevádzajúcich starnutie máme so psami spoločnú. Na výskum upozornila aj Texas A&M University.
Vedci v krvi 937 psov našli rovnaký vzorec ako u ľudí
Metabolity sú malé molekuly, ktoré vznikajú alebo sa spotrebúvajú pri bežných procesoch v tele. Ich množstvo v krvi sa mení podľa toho, čo sa v organizme deje, takže vedci z nich dokážu zostaviť pomerne detailný metabolický profil.
Výskumníci pracovali s dátami od 937 psov z Precision Cohort, teda podrobne sledovanej skupiny v rámci Dog Aging Project. Sledovali, ktoré metabolity boli spojené s tým, že pes zomrel skôr alebo neskôr, a výsledky porovnali s piatimi publikovanými štúdiami ľudskej mortality.
Podobnosť bola výrazná. Metabolity spojené s vyššou mortalitou u ľudí mali podobný vzťah aj u psov a opačný trend sa objavil pri látkach spojených s nižším rizikom. Rovnaký trend sa ukázal aj pri porovnaní samotných ľudských štúdií medzi sebou.
Dr. Kate Creevy, hlavná veterinárna lekárka Dog Aging Project a profesorka na Texas A&M College of Veterinary Medicine & Biomedical Sciences, prirovnáva takýto profil k odtlačku prsta. Vedci teda nehľadajú jednu „molekulu dlhovekosti“. Oveľa viac ich zaujíma skupina látok, ktoré sa menia spoločne.
Za časťou metabolických zmien môže stáť starnutie obličiek
V dátach sa objavila aj zaujímavá súvislosť s funkciou obličiek. Metabolity spájané s mortalitou totiž často súvisia s glomerulárnou filtráciou, teda so schopnosťou obličiek filtrovať krv. Autori preto predpokladajú, že za časťou týchto zmien môže stáť práve starnutie obličiek.
U psov sa pritom objavili niektoré z rovnakých metabolitov. Pri analýze vedci zohľadnili vek, hmotnosť aj sérový kreatinín.
Metabolity samotné smrť nespôsobujú. Fungujú skôr ako kontrolka na palubnej doske, ktorá hovorí, že v tele zlyháva alebo sa mení iný systém.
Psy starnú rýchlejšie a žijú podobne ako my
Psy majú pre výskum starnutia niekoľko vlastností, ktoré pri klasických laboratórnych zvieratách vedci nemajú. Domáce psy sa výrazne líšia veľkosťou aj genetikou, žijú v rovnakom prostredí ako ľudia a ich denný režim často kopíruje život majiteľa. Prirodzene sa u nich objavujú chronické ochorenia spojené s vekom a keď ochorejú, dostávajú veterinárnu liečbu. Vďaka tomu sú v mnohých ohľadoch bližším obrazom človeka než zvieratá chované celý život v kontrolovaných laboratórnych podmienkach.
Potom je tu čas. Psy žijú v priemere približne 12 až 13 rokov. Procesy, ktoré by pri ľuďoch výskumníci sledovali desiatky rokov, sa tak u nich dajú pozorovať podstatne rýchlejšie.
Silnou stránkou porovnania je aj rozsah ľudských dát. Štúdie zahrnuté do analýzy spoločne obsahovali viac než 24 kohort, mužov aj ženy, viacero etnických skupín a zdravých aj chorých ľudí. Rovnaký metabolický vzorec sa teda neobjavil iba v jednej úzkej skupine ľudí, ale opakoval sa naprieč viacerými nezávislými štúdiami.
Zdravá hmotnosť a pohyb môžu byť dôležité aj pre psa
Dog Aging Project funguje ako dlhodobá komunitná štúdia. Majitelia poskytujú informácie o živote svojich psov a časť zvierat aj pravidelné biologické vzorky. Práve vďaka tomu môžu vedci sledovať zmeny počas života namiesto toho, aby sa pozerali iba na jeden odber krvi.
Samotná štúdia netestovala žiadnu konkrétnu diétu ani postup, ktorý by psom predlžoval život. Creevy však pripomína odporúčania, ktoré poznáme aj pri ľuďoch: udržiavať zdravú telesnú hmotnosť, kvalitnú stravu, pohyb a čo najdlhšie zachovať mobilitu aj kognitívne schopnosti.
V ďalšej fáze projektu chcú vedci sledovať psov priebežne a k metabolitom pridávať aj ďalšie molekulárne údaje. Zaujíma ich najmä to, či sa konkrétne profily krvi budú dať spojiť nielen s úmrtnosťou, ale aj s jednotlivými ochoreniami, ktoré prichádzajú s vekom.
Ak sa podarí odhaliť, čo presne tieto metabolické zmeny spúšťa, vedci môžu nájsť procesy, na ktoré sa raz bude dať cielene zasiahnuť pri snahe predĺžiť život v zdraví u psov aj ľudí.