Mačka zvyknutá chodiť von je zrazu zavretá v byte. Pre mnohých majiteľov to znie ako recept na katastrofu — nervy z oboch strán, škrabanie na dvere a nekonečné výčitky svedomia. Nový výskum z Austrálie a Nového Zélandu však ukazuje, že väčšina takýchto prechodov dopadla lepšie, ako majitelia čakali. A to aj napriek tomu, že veľká časť z nich sa na zmenu vopred vôbec nepripravovala.
Austrálski a novozélandskí výskumníci v štúdii zozbierali skúsenosti 87 majiteľov mačiek, ktorí svoje zvieratá presunuli z voľného pobytu vonku do výlučne vnútorného chovu. Viac ako dve tretiny uviedli, že celý proces bol jednoduchší, než čakali. Väčšina zároveň povedala, že svoju mačku po prechode vníma ako šťastnú a že aj budúce mačky by chovala vnútri.
Viac ako 40 percent mačiek si zvyklo už v priebehu pár dní
Viac ako 40 percent majiteľov uviedlo, že sa ich mačka prispôsobila výlučne vnútornému životu v priebehu niekoľkých dní. Ďalšia štvrtina hovorila o týždňoch. U 12,6 percenta mačiek majitelia v čase prieskumu stále nemali pocit, že si na nový režim úplne zvykli.
Svoju úlohu zohrával aj vek. Mladšie mačky si podľa odpovedí majiteľov zvykali na život vnútri rýchlejšie než staršie zvieratá.
Prvé týždne ale bezproblémové neboli. Mačky boli hlasnejšie, škrabali na dvere a okná alebo pôsobili frustrovane. Majitelia riešili aj čisto praktické veci a to napríklad, ako zabrániť úteku pri otváraní dverí, ako zvládnuť mačaciu toaletu, či má zviera doma dostatok podnetov a či v novom režime nepriberie.
Po presune sa podľa odpovedí správanie väčšiny mačiek výraznejšie nezmenilo. U niektorých však pribudlo hranie, vokalizácia a vyhľadávanie pozornosti.
Majitelia sa báli áut, chorôb aj útokov iných zvierat
Najčastejším dôvodom, prečo sa majitelia rozhodli pre prechod dovnútra, bola bezpečnosť mačky. Obávali sa áut, útokov iných zvierat, chorôb, parazitov či otravy. Časť majiteľov spomínala aj vplyv voľne sa pohybujúcich mačiek na pôvodnú faunu, najmä vtáky. Po presune sa práve väčší pocit bezpečia objavoval medzi najčastejšie uvádzanými výhodami.
Majitelia si pochvaľovali aj to, že zdravotný stav mačky vedia lepšie sledovať, trávia s ňou viac času a niektorí opisovali prehĺbenie vzájomného vzťahu.
Finančne však presun dovnútra automaticky neznamenal úsporu. Majitelia hlásili vyššie celkové náklady, napríklad na krmivo, podstielku či úpravy domácnosti. Výnimkou boli veterinárne účty, ktoré podľa respondentov po prechode klesli.
Aj pri dobre zvládnutom prechode sa medzi odpoveďami opakoval pocit viny. Mnohí majitelia sa cítili zle, že mačke obmedzili slobodu, hoci zároveň verili, že je takto bezpečnejšia. Senior autorka štúdie Susan Hazel z Adelaide University upozornila, že podobnú zmenu musí zvládnuť aj samotný človek. Pomáha, keď vie, aké správanie môže počas prvých týždňov očakávať a čo môže mačke nový režim uľahčiť.
Mnohí museli mačku presunúť dovnútra zo dňa na deň
K prechodu pritom mnohí pristúpili prakticky zo dňa na deň. Vopred sa naň aktívne pripravilo len 13,8 percenta účastníkov. Až 46 percent neurobilo pred presunom žiadne prípravy a u 35,6 percenta išlo o neplánovanú zmenu vyvolanú napríklad zdravotným problémom alebo obavou o bezpečnosť.
Väčšina respondentov však počas prechodu alebo po ňom doma niečo zmenila, aby mačke nový režim uľahčila. Autori spomínajú škrabadlá, miesta na šplhanie, hračky a pravidelnú hru. Mačka tak môže dostať aspoň časť pohybu a podnetov, o ktoré po obmedzení pohybu vonku prišla.
Nešlo pritom o experiment, pri ktorom by vedci mačky priamo sledovali. Výsledky vychádzajú z online prieskumu 87 majiteľov, ktorí sami hodnotili správanie zvieraťa aj to, či si na nový režim zvyklo. Z čísel preto nemožno vyvodiť, že každá mačka zvládne prechod rovnako rýchlo alebo bez problémov.
Štúdia bola publikovaná v časopise Applied Animal Behaviour Science a o jej výsledkoch informoval Phys.org. Problémy sa objavovali najmä počas prvých týždňov, no prechod napokon väčšina respondentov hodnotila ako jednoduchší, než čakala, a rovnaký spôsob chovu by zvolili aj pri ďalšej mačke.