V roku 2017 našli na indonézskom ostrove Sulawesi v tele približne sedemmetrového pytóna mŕtveho 25-ročného muža. National Geographic vtedy informoval, že had ho prehltol celého.
O rok neskôr prišiel z Indonézie ďalší podobný prípad. Tentoraz našli v približne sedemmetrovom pytónovi mriežkovanom telo 54-ročnej ženy.
Práve pytón mriežkovaný (Malayopython reticulatus) patrí medzi hady, ktoré na niečo také fyzicky majú. Ide o najdlhší žijúci druh hada a pri naozaj veľkých jedincoch už ľudské telo nemusí byť korisťou, ktorú by nedokázali dostať cez papuľu.
Ako dokáže pytón prehltnúť korisť širšiu než jeho hlava?
Pytón si pri prehĺtaní veľkej koristi čeľusť nevykĺbi. Ani nemusí. Jeho spodná čeľusť totiž nie je vpredu spojená tak pevne ako tá ľudská. Obe jej polovice držia spolu pružné tkanivá a pohybovať sa môžu aj ďalšie kosti lebky.
Vďaka tomu dokáže had roztiahnuť papuľu oveľa viac, než by sa podľa jeho hlavy mohlo zdať.
Ako veľký rozdiel to dokáže spraviť, ukázala štúdia z roku 2022 na pytónoch tmavých (Python bivittatus). Pri najväčšom skúmanom hadovi, ktorý mal bez chvosta približne štyri metre, vedci namerali otvor papule s priemerom okolo 22 centimetrov.
Za veľkú časť tohto rozpätia pritom nevďačil iba pohyblivým kostiam. Tkanivá medzi časťami spodnej čeľuste sa dokázali pri otvorení papule výrazne natiahnuť. Pri ešte väčších jedincoch by podľa výpočtov vedcov mohol byť otvor ešte širší.
Tieto čísla pochádzajú z pytónov tmavých, takže nehovoria presne, akú širokú korisť zvládne pytón mriežkovaný. Mechanizmus však vysvetľuje, ako môže veľký pytón dostať do seba zviera, ktoré je na pohľad omnoho širšie než jeho hlava.
A práve tu sa dostávame k človeku. Nejde ani tak o jeho hmotnosť, ako o ramená. Tie tvoria jednu z najširších častí tela a na rozdiel od brucha či hrudníka ich nemožno jednoducho stlačiť. Ak ich pytón cez papuľu nedostane, ďalej sa nepohne.
Čo sa deje, keď pytón korisť obtočí
Pytón po útoku korisť pevne zachytí zubami a obtočí okolo nej telo. Dlho sa pritom predpokladalo, že ju jednoducho zadusí. Výskum však ukazuje, že smrť môže prísť oveľa rýchlejšie a hlavný problém je inde.
Pri pokusoch s veľhadmi vedci zaznamenali výrazný pokles krvného tlaku už v prvých sekundách po stiahnutí slučiek. Tlak hada totiž stláča veľké cievy a krv prestáva normálne prúdiť. Mozog a ďalšie orgány tak veľmi rýchlo prichádzajú o prísun okysličenej krvi.
Keď korisť prestane klásť odpor, had ju začne prehĺtať. Nežuje ju a neodhryzuje si z nej menšie kusy, musí ju dostať dovnútra celú.
Pomáhajú mu pritom dozadu zahnuté zuby a pohyblivé časti čeľuste. Zuby korisť zachytia a had ju postupne posúva hlbšie do úst. Jedna strana čeľuste sa pritom môže posunúť dopredu, zachytiť sa a následne ju potiahnuť ďalej, potom sa pridá druhá.
Keď sa korisť dostane hlbšie do hrdla, do práce sa zapoja aj svaly pažeráka a pohyby tela, ktoré ju postupne posúvajú smerom k žalúdku. Had má pritom ešte jednu užitočnú zvláštnosť. Jeho dýchací otvor sa môže počas prehĺtania posunúť dopredu, takže dokáže dýchať aj vo chvíli, keď mu veľká korisť vypĺňa takmer celú papuľu.
Práve preto prehĺtanie veľkej koristi nevyzerá ako obyčajné otvorenie a zatvorenie úst. Had si ju doslova postupne „posúva“ cez papuľu, hrdlo a pažerák, až kým sa celá nedostane dovnútra.
Ľudia nie sú bežnou korisťou pytónov
Ľudia medzi bežnú korisť pytóna mriežkovaného nepatria. Prípady z Indonézie sú práve preto také nezvyčajné.
Kontakt človeka s veľkým pytónom však nemusí byť vždy iba náhodný. Výskumníci sa na Filipínach pýtali príslušníkov etnika Agta, ktorí celé generácie žili ako lovci a zberači v dažďovom pralese, aj na ich skúsenosti s pytónmi mriežkovanými. Zaznamenali viacero útokov a medzi opísanými prípadmi boli aj smrteľné.
Podmienky, v ktorých Agta žili, boli pritom veľmi špecifické. Do pralesa chodili pravidelne, neraz osamote, a s veľkými hadmi sa stretávali oveľa častejšie než väčšina ľudí dnes.
Aj pri ďalších zvieratách, ktoré dokážu človeka uloviť ako korisť, preto veľa závisí od okolností, prostredia a samotného stretnutia so zvieraťom.
Prípady z Indonézie ukázali, že pri naozaj veľkom pytónovi už ani ramená dospelého človeka nemusia byť neprekonateľnou prekážkou.
Práve tým sa líši napríklad od niektorých veľrýb, ktoré síce môžu dostať človeka do papule, no ďalej ho nepustí príliš úzke hrdlo.