Poškrabkáš psa na boku alebo pri chrbte a jeho zadná noha sa zrazu rozbehne, akoby sa chcel poškriabať sám. Na prvý pohľad to vyzerá, že si trafil presne miesto, ktoré má najradšej.
Lenže samotné kopanie nohou ešte neznamená, že sa mu to páči. Môže ísť len o automatický škrabací reflex, ktorý sa spustí po podráždení určitého miesta na koži.
Na tento jav upozornil server Popular Science. Škrabací reflex pritom vedci opisujú už viac ako sto rokov.
Za pohybom nohy stojí reflex
Stačí, že prstami prejdeš po správnom mieste a nervové zakončenia v koži vyšlú signál do miechy. Odtiaľ už môže prísť povel svalom zadnej nohy, aby sa dali do pohybu.
V odbornej literatúre sa tento jav označuje ako scratch reflex, teda škrabací reflex. Signál z kože putuje po senzorických nervoch do miechy, kde ho spracujú prepojené nervové bunky. Tie následne cez motorické neuróny aktivujú svaly zadnej nohy v určitom poradí. Práve preto nejde len o jedno myknutie, ale o sériu pomerne pravidelných pohybov, ktoré môžu pokračovať dovtedy, kým miesto dráždiš.
Pes pritom nemusí vedome riešiť, či sa chce poškriabať. Noha sa rozkmitá reflexne, podobne ako keď ti lekár pri vyšetrení klepne pod koleno a predkolenie samo vyskočí. U psa je však reakcia zložitejšia, pretože namiesto jedného pohybu nasleduje niekoľko rýchlych kopnutí za sebou.
Vedcov tento reflex zaujal už dávno. Britský neurofyziológ Charles Scott Sherrington ho skúmal na začiatku 20. storočia a v časopise The Journal of Physiology opísal škrabací reflex u psov. Ukázal, že podráždenie určitej časti kože dokáže rozbehnúť pravidelný pohyb zadnej nohy.
Dnes už vieme, že veľkú časť tejto práce zvládajú nervové okruhy priamo v mieche. Nemusia čakať na nový pokyn z mozgu pri každom jednom kopnutí. Mozog však stále môže takúto reakciu ovplyvniť alebo zastaviť.
Reflex má psovi pomôcť zbaviť sa toho, čo ho dráždi
V srsti psa sa môže zachytiť hmyz, steblo trávy alebo iná drobnosť, ktorá začne dráždiť kožu. Podobne fungujú aj blchy, kliešte či ďalšie parazity.
Práve na takéto podráždenie vie telo zareagovať bez zdržania. Zadná noha sa rozbehne smerom k miestu, ktoré treba poškriabať alebo odkiaľ treba dráždidlo dostať preč.
Pes pritom stále vníma, čo sa deje. Môže sa otočiť, odtiahnuť alebo pri tebe pokojne zostať. Samotné pravidelné kopanie však môže prebiehať bez toho, aby pes každý jeden pohyb vedome riadil.
Kopanie nohou nie je dôkaz, že sa mu to páči
Keď pes pri škrabkaní začne kopať nohou, ľahko si to vysvetlíš ako znak spokojnosti. Samotný pohyb ti však o tom veľa nepovie.
Reflex môžeš spustiť aj vtedy, keď pes z dotyku žiadne veľké potešenie nemá. Oveľa viac prezradí to, čo robí zvyšok jeho tela.
Ak pri tebe zostáva, uvoľní sa, sám sa prisúva k ruke alebo sa po krátkej pauze dožaduje ďalšieho kontaktu, je to lepší signál, že sa mu hladkanie páči. Viac o tom, ako pes prejavuje vzťah k človeku, sme písali aj pri téme správania psa k obľúbenému človeku.
Stačí pritom na chvíľu prestať. Ak sa pes znovu prisunie alebo sa ti pod ruku doslova „nastaví“, odpoveď máš celkom jasnú.
Ak sa odťahuje, stuhne, odvracia hlavu alebo odíde, kopajúca noha na tom nič nemení.
Keď sa pes škriabe aj bez dotyku, spozorni
Iné je, keď sa pes škriabe aj sám a robí to často. Ak si okusuje labky, stále sa olizuje alebo má kožu začervenanú a podráždenú, už nejde len o reflex vyvolaný tvojím dotykom.
Podobne je to aj vtedy, keď často trasie hlavou alebo si škriabe uši. Za tým už môže byť problém s kožou, ušami, parazitmi alebo alergiou.
Jednou z možných príčin dlhodobého svrbenia je aj atopická dermatitída u psov. Rovnaké prejavy však dokážu spôsobiť blchy, roztoče, kožné infekcie alebo reakcia na potravu.
Samotné zakmitanie nohy teda nerieš. Oveľa viac napovie to, čo pes robí mimo hladkania. Ak sa škriabe stále, hryzie si kožu alebo sa na nej objavia viditeľné zmeny, tam už má zmysel hľadať príčinu.