1 491 mililitrov plynu za 24 hodín. Taký bol najvyšší denný objem nameraný v experimente s desiatimi zdravými dobrovoľníkmi. Plyn im vedci zachytávali katétrom zavedeným do konečníka a k bežnej strave dostávali navyše 200 g fazule. Medián bol 705 ml, teda takmer trištvrte litra za deň.
Samotné množstvo je však len časť príbehu. Oveľa zvláštnejšie je, že tvoje telo väčšinou dokáže rozpoznať, či sa ku koncu tráviaceho traktu dostal plyn, tekutina alebo stolica. Robí to pomocou takzvaného anorektálneho vzorkovania. Vnútorný zvierač na krátku chvíľu povolí a trochu obsahu konečníka sa dostane do citlivej hornej časti análneho kanála.
Predstav si vrátnika s okienkom na dverách. Neotvorí každému, kto zaklope. Najprv sa pozrie, kto stojí vonku. Vnútorný zvierač spraví niečo podobné: na chvíľu povolí, nervový systém dostane informáciu o obsahu a vonkajší zvierač zatiaľ drží všetko na mieste.
Telo dokáže rozlíšiť plyn od stolice ešte predtým, než ju vypustíš
Duthie a Bennett sa týmto mechanizmom zaoberali už v roku 1963. Keď pri pokusoch na zdravých ľuďoch roztiahli konečník, tlak v análnom kanáli klesol a jeho obsah sa dostal bližšie k oblasti citlivej na dotyk. Už vtedy vznikla predstava, že análny kanál nefunguje iba ako uzáver, ktorý je buď otvorený, alebo zatvorený.
V hornej časti sa nachádzajú nervové zakončenia a špecializované zmyslové štruktúry. Odborný prehľad spomína napríklad Krauseho koncové banky či Golgiho–Mazzoniho telieska. Aj vďaka citlivosti tejto oblasti vieš bežne odhadnúť, či si môžeš dovoliť vypustiť plyn, alebo by to bol risk.
Takto funguje reflex, ktorý na chvíľu otvorí vnútorný zvierač
Vnútornému zvieraču príkazy vedome nedávaš. Po naplnení konečníka sa automaticky spustí rektoanálny inhibičný reflex, RAIR. Zvierač nakrátko povolí a trochu obsahu sa posunie nižšie. Tak vznikne priestor na vzorkovanie obsahu konečníka.
Vonkajší zvierač funguje inak. Ten už dokážeš do veľkej miery ovládať a v prípade potreby obsah zadrží. Automatická časť celého systému pritom funguje aj bez vedomého zásahu mozgu. RAIR bol zaznamenaný aj u ľudí s úplným prerušením miechy. Pri samotnom vyprázdňovaní sa potom pripájajú ďalšie mechanizmy vrátane koloanálneho reflexu.
Lekári RAIR využívajú aj pri diagnostike. Jeho neprítomnosť je typická pri Hirschsprungovej chorobe, no sama o sebe diagnózu nepotvrdzuje. Rozhodujúce miesto má pri podozrení na ochorenie rektálna biopsia.
Vnútorný zvierač sa uvoľní aj niekoľkokrát za hodinu
Pri ambulantnom meraní sa vnútorný zvierač zdravých ľudí prechodne uvoľnil v mediáne štyrikrát za hodinu. U pacientov s neurogénnou inkontinenciou sa to dialo častejšie a tlak z konečníka u nich ľahšie prekonal ochrannú bariéru análneho kanála.
To neznamená, že človek pri každom takomto uvoľnení vypustí plyn. V štúdii s 25 zdravými ľuďmi si účastníci uľavili v priemere približne desaťkrát za deň. Horná hranica vypočítaná z nameraných hodnôt vyšla zhruba na dvojnásobok.
Do výsledku výrazne hovorí jedlo. Pri pokuse s fazuľou vznikalo cez deň viac plynu než počas spánku. Keď účastníci na dva dni prešli na stravu bez vlákniny, množstvo plynu prudko kleslo a vodík takmer zmizol. Veľkú časť črevných plynov totiž vytvárajú baktérie pri fermentácii toho, čo sa nestrávilo vyššie v tráviacom trakte.
Pri inkontinencii môže telo neskoro rozpoznať obsah konečníka
Slabé svaly sú len jedna z možností. Problém sa môže začať už pri rozpoznávaní obsahu konečníka. V porovnaní ľudí s inkontinenciou so zdravou skupinou sa spontánne vzorkovanie u pacientov objavovalo výrazne menej často a na jeho spustenie bolo potrebné dostať do konečníka viac vzduchu.
Rozdiel môže byť otázkou sekúnd. V pokuse zo Sheffieldu všetci zdraví účastníci pocítili nafúknutie balónika v konečníku do jednej sekundy. Časť pacientov s poruchou vnímania potrebovala až trojnásobne väčší objem vzduchu, kým niečo pocítila. U väčšiny sledovaných pacientov pritom vnútorný zvierač povolil ešte predtým, než sa podnet dostal do ich vedomia.
Ak sa v tom okamihu nestiahne vonkajší zvierač, obsah môže uniknúť.
Iný problém vzniká pri silnej zápche. U starších ľudí s nahromadenou stolicou v konečníku reagoval vonkajší zvierač na jeho roztiahnutie horšie než v kontrolnej skupine. Okolo tvrdej masy môže zároveň pretekať tekutejšia stolica. Človek je teda zapchatý, no súčasne má únik. Medzi možné mechanizmy patrí aj dlhšie uvoľnenie vnútorného zvierača.
Fekálna inkontinencia postihuje približne 8 % dospelých
O fekálnej inkontinencii sa veľa nehovorí, ale čísla sú pomerne vysoké. Americký prieskum NHANES na takmer 15-tisíc dospelých ukázal, že nechcený únik stolice alebo hlienu počas predchádzajúceho mesiaca zažilo 8,39 % ľudí. Najčastejšie išlo o tekutú stolicu.
U mladých dospelých sa problém pohyboval okolo troch percent, medzi ľuďmi nad 70 rokov presahoval 16 %. Častejšie sa objavoval aj pri cukrovke, inkontinencii moču a opakovaných riedkych stoliciach. Metaanalýza 80 štúdií s viac ako pol miliónom účastníkov skončila veľmi podobne – približne na ôsmich percentách.
Pri liečbe inkontinencie sa rieši stolica, svaly aj nervy
Niekomu robí problém zvierač, inému citlivosť konečníka alebo nervové riadenie. Veľa vie zmeniť aj samotná konzistencia stolice. Preto ani liečba nevyzerá u každého rovnako.
American College of Gastroenterology medzi základné postupy zaraďuje riešenie hnačky či zápchy a cvičenie svalov panvového dna. Pri hnačke sa používajú napríklad loperamid alebo difenoxylát, pri zápche vláknina či laxatíva. Ďalšou možnosťou je biofeedback, pri vážnejších problémoch sa používa aj sakrálna neuromodulácia.
Pri riedkej stolici môže pomôcť aj psyllium. V randomizovanej štúdii so 189 ľuďmi klesol odhadovaný počet únikov z približne päť a pol na dva a pol za týždeň. Ostatné skúšané druhy vlákniny taký výsledok nemali.
Ak sa ti úniky opakujú, má zmysel riešiť ich s lekárom. Nie vždy ide o to, že človek jednoducho „nevydržal“. Niekedy zlyhá mechanizmus, ktorý za bežných okolností rozozná obsah konečníka skôr, než ho vôbec musíš vedome riešiť.