Rozdiel medzi bezkofeínovou a klasickou kávou nie je o zdraví, ale o nervovom systéme. Ak čakáš, že jedna z nich je objektívne „lepšia“, dostupné dáta ťa sklamú. Z hľadiska dlhodobých zdravotných účinkov sú si prekvapivo podobné. Skutočný rozdiel sa začne riešiť až v momente, keď kofeín prestane byť benefitom a začne byť problémom.
Káva má povesť nápoja, ktorý buď miluješ, alebo musíš obmedzovať. Debata o tom, či je bezkofeínová káva len slabý odvar „pravej“ kávy, sa však často míňa podstaty. Väčšina benefitov kávy pochádza z antioxidantov, nie z kofeínu. A práve tento fakt mení optiku celej diskusie, približuje server prevention.com.
Ako sa z kávových zŕn odstraňuje kofeín
Bezkofeínová káva vzniká tak, že sa z kávových zŕn pred pražením odstráni kofeín. Okolo tohto kroku panuje veľa obáv, najmä predstava „chémie“, ktorá má z kávových zŕn urobiť niečo menej prirodzené. V praxi je to podstatne menej dramatické, než sa často tvrdí.
Najčastejšie sa používa takzvaný Swiss Water Process, teda švajčiarsky vodný proces. Zrná sa máčajú vo vode, ktorá z nich postupne vytiahne kofeín, pričom ostatné rozpustné látky sa následne vrátia späť. Ide o metódu bez chemických rozpúšťadiel, ktorá je obľúbená najmä medzi ľuďmi, ktorí riešia pôvod potravín detailnejšie.
Existujú aj metódy využívajúce rozpúšťadlá, napríklad etylacetát alebo metylénchlorid. Ide o látky, ktoré sú dnes prísne regulované a považované za bezpečné. Z pohľadu zdravotného rizika nejde o zásadný problém, no ak niekto hľadá „najčistejšiu“ cestu, vodný proces má lepší imidž aj reputáciu.
Čo hovoria dáta, keď ich dáš vedľa seba
Rozdiely medzi klasickou a bezkofeínovou kávou sa dajú zhrnúť pomerne stroho. Väčšina ľudí ich preceňuje, kým ich nevidí v číslach.
| Vlastnosť | Klasická káva | Bezkofeínová káva (decaf) |
|---|---|---|
| Obsah kofeínu | 80 – 150 mg / šálka | 2 – 7 mg / šálka |
| Antioxidanty | Plný profil | cca 85 – 95 % pôvodného obsahu |
| Vplyv na žalúdok | Môže zvyšovať kyslosť | Zvyčajne jemnejšia, závisí od praženia |
| Vplyv na spánok | Blokuje adenozín, oddiaľuje únavu | Minimálny až žiadny |
Práve blokovanie adenozínu je dôvod, prečo káva „funguje“. Zároveň je to dôvod, prečo vie rozhodiť spánok aj niekoľko hodín po vypití. Treba však dodať aj menej spomínaný detail: hoci bezkofeínová káva obsahuje len jednotky miligramov kofeínu, nejde o absolútnu nulu. Ak niekto vypije päť či šesť šálok decafu denne, kumulatívne sa môže dostať na množstvo kofeínu porovnateľné s jednou slabšou klasickou kávou. Pre väčšinu ľudí zanedbateľné, no pri silnej intolerancii alebo vážnych srdcových problémoch to už môže hrať rolu.
Kedy kofeín pomáha a kedy už škodí
Kofeín nemizne z tela rýchlo. Jeho polčas rozpadu sa pohybuje okolo 5 až 6 hodín, u niektorých ľudí aj viac. To znamená, že káva vypitá o tretej popoludní môže mať citeľný vplyv na zaspávanie po desiatej večer.
Tu sa bezkofeínová káva prestáva javiť ako náhrada a začína fungovať ako nástroj. Ak chceš chuť kávy, rituál a teplo šálky, ale nechceš si „rozbiť“ noc, decaf dáva zmysel najmä po 14:00. Nejde o slabosť, ale o prácu s biológiou.
Ktorú kávu zvoliť a na čo si dať pozor
Rozhodovanie medzi klasickou a bezkofeínovou kávou sa dá zjednodušiť podľa situácie. Klasická káva má miesto pri rannom sústredení, športovom výkone alebo vtedy, keď potrebuješ krátkodobo zvýšiť bdelosť. Bezkofeínová káva funguje lepšie popoludní, pri sklone k úzkosti, problémoch s tlakom či pálením záhy alebo v období, keď je spánok priorita.
Pri tráviacich ťažkostiach zohráva úlohu aj samotný kofeín. Uvoľňuje dolný pažerákový zvierač, čím uľahčuje návrat žalúdočnej kyseliny späť do pažeráka. Práve preto mnoho ľudí s refluxom alebo chronickým pálením záhy znáša bezkofeínovú kávu lepšie. Neznamená to, že je automaticky „nekyslá“, ale z hľadiska mechanizmu je k žalúdku objektívne šetrnejšia.
Pri kúpe bezkofeínovej kávy má zmysel sledovať niekoľko vecí:
- hľadaj označenie Swiss Water Process alebo Sugarcane process,
- zaujímaj sa o pôvod zŕn a stupeň praženia, nielen o kofeín,
- počítaj s tým, že chuťový profil môže byť jemnejší.
Chuťový rozdiel má pritom konkrétny dôvod. Proces dekofeinizácie spolu s kofeínom odstráni aj malé množstvo aromatických olejov, ktoré prispievajú k plnosti chuti. Preto niektorým ľuďom decaf pripadá „plochý“ alebo kyslejší. Ak chceš chuťový profil vyrovnať, pomáha tmavšie praženie (Dark Roast), ktoré tieto rozdiely do istej miery kompenzuje.
Zdravotný rozdiel medzi týmito dvoma nápojmi je menší, než sa roky tvrdí. Rozdiel v tom, ako sa po nich cítiš, však môže byť zásadný. A práve ten by mal rozhodovať viac než ideologická predstava o „pravej“ káve.
