Čili papričky nie sú len o pálení na jazyku. Vedci ich spojili s nižším rizikom úmrtia až o 13 percent

Štipľavé červené čili papričky môžu súvisieť s nižším rizikom úmrtia. Vedci vysvetľujú, akú úlohu môže zohrávať kapsaicín, črevné baktérie a zdravie srdca.
cily papricky
Zdroj: Cecep Rahmat / Unsplash

Ak patríš medzi ľudí, ktorí majú radi jedlo s poriadnym štipľavým kopancom, táto štúdia ťa poteší. Vedci z University of Vermont prišli s prekvapivým zistením, konzumácia štipľavých červených čili papričiek môže súvisieť s nižším rizikom úmrtia až o 13 percent.

Výskum sledoval viac ako 16-tisíc Američanov počas obdobia, ktoré trvalo až 23 rokov. Ľudia, ktorí jedli štipľavé červené čili papričky, mali počas sledovania o 13 percent nižšie riziko úmrtia v porovnaní s tými, ktorí sa im vyhýbali. Najvýraznejšia súvislosť sa ukázala pri úmrtiach na srdcové ochorenia a mozgovú príhodu.

Za pálivou chuťou sa skrýva látka, ktorá zaujala vedcov

Kľúčovú úlohu hrá látka kapsaicín, práve ona robí čili papričky takými pálivými. Táto látka aktivuje v tele špeciálne receptory označované ako TRP kanály. Vedci predpokladajú, že práve cez ne môže kapsaicín ovplyvňovať niektoré procesy súvisiace s metabolizmom a zdravím ciev.

„Kapsaicín môže podľa autorov štúdie zasahovať do bunkových a molekulárnych procesov, ktoré súvisia s ochranou pred obezitou a s reguláciou prietoku krvi v srdcových cievach. Okrem toho má antimikrobiálne vlastnosti, takže môže nepriamo ovplyvňovať aj naše telo tým, že mení zloženie črevnej mikrobioty,“ vysvetľujú autori štúdie.

Kapsaicín môže spúšťať procesy, ktoré pomáhajú spaľovať tuky a regulovať telesnú teplotu. Menej tuku pritom znamená aj nižšie riziko viacerých zdravotných problémov, vrátane srdcových, metabolických a pľúcnych chorôb.

Čili papričky môžu ovplyvniť aj črevné baktérie, ktoré riadia viac, než si myslíš

Ešte zaujímavejšie je pôsobenie na črevnú mikroflóru. Kapsaicín dokáže zmeniť zloženie baktérií v tvojom tráviacom systéme, čo môže ovplyvňovať celé telo. Vedci už predtým spojili zmeny v črevných baktériách s obezitou, cukrovkou, srdcovými chorobami aj cirhózou pečene.

Okrem toho môže kapsaicín ovplyvňovať aj dráhy spojené so zápalom a rastom buniek. Autori v tejto súvislosti spomínajú najmä NF-κB, teda dôležitý regulátor bunkových procesov, ktorý sa skúma aj pri nádorových ochoreniach. Netreba zabudnúť ani na obsah vitamínov, čili papričky obsahujú vitamíny skupiny B, vitamín C a provitamín A.

Vedci si všimli, že milovníci čili papričiek mali spoločné znaky

Štúdia odhalila aj zaujímavé rozdiely medzi ľuďmi, ktorí čili papričky jedia, a tými, ktorí nie. Milovníci štipľavých červených čili papričiek bývali častejšie mladší muži. Paradoxne, častejšie fajčili, pili alkohol a mali nižšie príjmy aj vzdelanie.

Napriek týmto rizikovým faktorom zostala ich celková úmrtnosť počas sledovania nižšia. Neznamená to automaticky, že čili papričky dokážu vymazať negatívne dôsledky životného štýlu. Skôr to ukazuje, že pozorovaná súvislosť bola dostatočne zaujímavá na to, aby ju vedci skúmali ďalej.

Podobný výsledok ukázal aj starší výskum z Číny

Americkí vedci nie sú jediní, kto prišiel na možné prospešné účinky štipľavých červených čili papričiek. Už v roku 2015 publikovali podobné zistenia aj čínski vedci. Fakt, že sa výsledky zhodujú napriek rozdielnej populácii, robí zistenia dôveryhodnejšími.

Oba výskumy naznačujú, že pri štipľavom jedle nemusí ísť len o kultúrny zvyk jednej krajiny, ale o širšiu súvislosť medzi stravou a zdravím.

Výsledky sú zaujímavé, no vedci stále brzdia nadšenie

Vedci ale upozorňujú, že ich štúdia má aj isté obmedzenia. Údaje o strave zbierali len raz, takže nevedia, ako sa stravovanie ľudí menilo počas rokov. Tiež nedokážu rozlíšiť medzi rôznymi druhmi čili papričiek či medzi čerstvými a sušenými.

Navyše, dáta pochádzajú z rokov 1988 až 1994, takže dnešné stravovacie návyky môžu byť iné. Počet úmrtí v niektorých kategóriách bol zároveň príliš malý na presné závery.

Napriek týmto obmedzeniam sú výsledky natoľko zaujímavé, že vedci odporúčajú ďalší výskum. Možno sa štipľavé jedlo raz skutočne dostane aj do oficiálnych výživových odporúčaní.

„Keďže naša štúdia podporuje predchádzajúce zistenia, konzumácia čili papričiek, prípadne všeobecne štipľavého jedla, by sa v budúcnosti mohla dostať aj medzi výživové odporúčania,“ hovorí hlavný autor výskumu Mustafa Chopan.

Z čili papričiek zatiaľ netreba robiť tajný recept na dlhý život. Výsledky však naznačujú, že za ich pálivou chuťou sa môže skrývať viac, než len krátke pálenie na jazyku.