Keď Sandra Weintraubová, profesorka psychiatrie a behaviorálnych vied z Northwestern University Mesulam Center v Chicagu, sledovala, ako sa pamäť ľudí začína zhoršovať už po štyridsiatke, zaujímalo ju, prečo niektorí ľudia aj v pokročilom veku zostávajú mentálne ostrejší ako väčšina mladších. Práve táto otázka ju priviedla k ľuďom, ktorí akoby starnutie mozgu odmietali prijať podľa bežných pravidiel.
Odpoveď začala hľadať v Chicagu. Spolu s kolegom Marselom Mesulamom si všimla ľudí, ktorí mali viac než 80 rokov, no ich pamäť fungovala ako u ľudí o 20 až 30 rokov mladších. V niektorých prípadoch bola dokonca porovnateľná s pamäťou päťdesiatnikov alebo ešte mladších dospelých. Tak sa zrodil výskum SuperAgers, výnimočných seniorov, ktorí ukazujú, že starnutie mozgu nemusí mať u každého rovnaký priebeh.
Osemdesiatnici, ktorí si pamätajú viac než ich rovesníci
SuperAger musí splniť jednoduchý, ale náročný test. Zo zoznamu 15 slov si musí zapamätať aspoň 9, teda približne tak dobre ako človek o 20 až 30 rokov mladší. Niektorí z nich mali dokonca pamäť porovnateľnú s oveľa mladšími dospelými.
“Ich pamäť je minimálne taká dobrá ako u niekoho v päťdesiatke. A niektorí z nich majú pamäť ako dvadsaťročný,” hovorí Weintraubová.
Takíto ľudia sú však extrémne vzácni. Výskumníci ich nehľadajú podľa toho, či sa cítia mladí, ale podľa presných pamäťových testov a dlhodobého sledovania. Molly Matherová z výskumného tímu opisuje aj moment, keď jeden z účastníkov dokázal v kancelárii urobiť stojku na rukách, a to vo veku, keď má väčšina ľudí problém skôr s rovnováhou než s akrobaciou.
Neexistuje jeden návod, ako si udržať mladý mozog
Možno čakáš, že SuperAgers dodržiavajú nejaký špeciálny životný štýl. Opak je však pravdou. Niektorí fajčia cigary každý deň, iní vôbec. Jedni pijú whisky, druhí sú abstinenti. Časť z nich športuje, časť nie.
Jediné, čo sa pri nich opakovalo výraznejšie, bola sociálnosť. SuperAgers bývajú spoločenskí ľudia, ktorí si udržiavajú kontakt s okolím a nepôsobia ako niekto, kto sa zo života postupne stiahol. Keď si v roku 2013 chceli spraviť oslavu, povedali výskumníkom jasne: chceme víno, tanec a hudbu.
Sociálnosť je ale najviditeľnejšia črta, nie celé vysvetlenie. Keď vedci začali skúmať ich mozgy detailnejšie, ukázalo sa, že SuperAgers sa od bežných seniorov líšia aj biologicky.
Nie je to len o spoločenskom živote, ich mozgy majú viacero zvláštnych znakov
Vedci zistili, že SuperAgers si často udržiavajú lepšie zachovanú štruktúru mozgu. Inými slovami, ich mozog neubúda tak výrazne v oblastiach, ktoré sú dôležité pre pamäť a myslenie.
Zaujímavý je aj ich cholínergický systém. Ide o nervový systém, ktorý pracuje s látkou acetylcholínom a súvisí s pamäťou, pozornosťou a učením. Pri Alzheimerovej chorobe býva práve tento systém oslabený. U SuperAgers však pôsobí robustnejšie, akoby mal mozog stále lepšie podmienky na spracovanie a ukladanie informácií.
Vedci u nich našli aj viac takzvaných von Economo neurónov. Ide o špecifické nervové bunky, ktoré sa spájajú so sociálnym správaním, rýchlym rozhodovaním a komplexným spracovaním informácií. To pekne zapadá do pozorovania, že mnohí SuperAgers nie sú izolovaní samotári, ale ľudia, ktorí zostávajú mentálne aj spoločensky aktívni.
Ďalší rozdiel sa objavil v zápale. V bielej hmote mozgu mali SuperAgers menej zápalovej aktivity mikroglií. Mikroglie si môžeš predstaviť ako imunitnú hliadku mozgu. Keď fungujú správne, pomáhajú ho chrániť. Ak sú však dlhodobo príliš aktivované, môžu prispievať k poškodeniu nervového tkaniva.
Prečo ich mozog zvláda aj zmeny, ktoré bývajú spájané s Alzheimerovou chorobou
Najprekvapivejšie zistenie prišlo, keď vedci skúmali mozgy zomrelých SuperAgers. Ukázalo sa, že mozog vo vyššom veku môže niesť znaky, ktoré si bežne spájame s Alzheimerovou chorobou, najmä proteíny amyloid a tau. Tie zohrávajú dôležitú úlohu pri vzniku poškodenia nervových buniek a zhoršovaní pamäti.
Pri SuperAgers sa však ukázali dve odlišné cesty. Niektorí sú voči týmto zmenám akoby odolnejší a majú ich v mozgu výrazne menej. Iní ich síce majú, no ich pamäť a myslenie tým netrpia tak, ako by vedci očakávali.
Inak povedané, ich výnimočnosť nie je len v tom, že si dobre pamätajú. Ich mozog môže mať viacero ochranných mechanizmov naraz, lepšie zachovanú štruktúru, silnejší systém pre pamäť, viac špecifických neurónov a menej zápalovej aktivity.
Prečo je zapamätanie 9 slov pre vedcov také dôležité
Na prvý pohľad ide len o obyčajný test pamäti. Človek si vypočuje 15 slov a po chvíli má povedať, koľko z nich si zapamätal. Lenže ak si osemdesiatnik dokáže vybaviť aspoň 9 slov, vedcom to hovorí viac než len to, že má dobrú pamäť. Podľa doterajších zistení to môže byť znak mozgu, ktorý starne inak než u väčšiny ľudí v rovnakom veku.
SuperAging a demencia predstavujú dva extrémy na škále starnutia mozgu. Zatiaľ čo demencia nie je normálne starnutie, ale choroba, ktorá zasahuje do schopnosti človeka postarať sa o seba, SuperAging ukazuje opačný koniec tejto škály. Naznačuje, že výrazný úpadok pamäti nemusí byť nevyhnutnou súčasťou vysokého veku.