Je pravda, že keď presekneš dážďovku na polovicu, tak dorastú dve nové?

Dážďovky patria medzi veľmi dôležité živočíchy pre ekosystém. Možno si o tom nevedel, ale považujú sa napríklad za „recyklátorov“. Dážďovky konzumujú spadnuté lístie či drobné uhynuté živočíchy. Okrem toho svojim pohybom premiešavajú a prevzdušňujú pôdu, čo zlepšuje jej úrodnosť. Taktiež zohrávajú významnú úlohu v potravinovom reťazci, pretože sú potravou pre mnohé iné živočíchy, napríklad vtáky.

Okolo dážďoviek však panuje mnoho mýtov a poloprávd. Jedným z najznámejších je ten, že keď ich rozsekneš na polovicu, rozdelia sa na dve samostatne žijúce dážďovky. Aká je však skutočnosť?

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Anatómia dážďovky a jej regeneračné schopnosti

V prvom rade treba povedať, že dážďovky majú neuveriteľné regeneračné schopnosti, ktoré im môžeme (a nielen my) v zvieracej ríši závidieť.

Najbežnejšia dážďovka, na ktorú môžeš natrafiť na záhrade, je dážďovka zemná (tiež známa aj ako Lumbricus terrestris). Ide o druh obrúčkavca, ktorý dorastá do dĺžky približne 9 až 30 cm. Ako si si už určite všimol, telo dážďovky je segmentované a obsahuje opasok, nazývaný clitellum. Ten sa zvyčajne nachádza medzi 32. a 37. článkom a zohráva kľúčovú úlohu pri rozmnožovaní.

Prejdime však ku samotnej regenerácii dážďoviek. Ich regeneračné schopnosti sú skutočne pozoruhodné, ale nefungujú presne tak, ako sa bežne traduje. Ak dážďovku presekneš, neznamená to automaticky, že obe polovice prežijú. Rovnako to neznamená tiež, že prežije. Dôležité je, kde presne je preseknutá.

Ak ju presekneš v prednej časti tela (pred opaskom, kde sa nachádza hlava a tráviace orgány), má veľkú šancu prežiť a dorásť chýbajúcu zadnú časť. Ak ju presekneš za opaskom, ale predná časť obsahuje hlavu a životne dôležité orgány, tiež má vysokú šancu na regeneráciu. Naopak, zadná časť tela vždy zahynie, pretože jej chýbajú nevyhnutné orgány potrebné na prežitie.

„Ich schopnosť regenerácie im umožňuje prežiť menšie zranenia, čo je dôležité pre udržiavanie ich populácie a funkcie v ekosystéme. Aby dážďovka prežila, musí obsahovať hlavu a dostatočne veľkú časť životne dôležitých orgánov. Zadná časť tela väčšinou odumiera, pretože jej chýbajú orgány potrebné na prežitie.“

Kde vznikol tento mýtus, že z jednej dážďovky vzniknú dve?

Odkiaľ tento mýtus pochádza, nie je celkom jasné. Pravdepodobne vznikol nesprávnym pochopením regeneračných schopností dážďoviek a ich zamieňaním s inými živočíchmi, ako sú ploskavce (napríklad planárie), ktoré sa skutočne dokážu množiť delením. Okrem toho, keď dážďovku rozrežeš, jej časti sa ešte nejaký čas hýbu vďaka zostatkovej nervovej aktivite. To môže vytvoriť dojem, že obe časti sú „živé“ a začínajú rásť samostatne.

Tento mýtus sa tiež často objavuje v rôznych diskusiách, detských knihách a dokonca aj v niektorých online článkoch.