Jedno pivo po práci, pohár vína k večeri alebo štamperlík na upokojenie. Na papieri to môže vyzerať ako rovnaké množstvo alkoholu, no nová veľká analýza naznačuje, že tieto nápoje sa v dátach nespájali s rovnakým rizikom. Rozhoduje nielen to, koľko vypiješ, ale aj to, čo presne piješ.
Vedci pracovali s údajmi od viac ako 340 tisíc dospelých z britskej databázy UK Biobank a sledovali ich v priemere 13,4 roka. Pri pive, cideri a destilátoch sa vyššie riziko úmrtia objavilo už pri nízkej až miernej konzumácii. Víno v rovnakých dávkach dopadlo priaznivejšie, no ani tu nejde o voľnú vstupenku na pitie. Pri vyššom množstve sa totiž opäť ukázalo vyššie riziko úmrtia na rakovinu.
Keď alkohol prestane byť „len trochu“. Pri vyšších dávkach rastie najmä riziko úmrtia na rakovinu
Pri vyššom pití sa už rozdiel medzi pivom, vínom a tvrdým alkoholom začína strácať. V dátach sa objavil jasný vzorec. Ľudia vo vysokej skupine konzumácie mali o 24 percent vyššie riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny. Pri rakovine bol rozdiel ešte výraznejší, riziko bolo vyššie o 36 percent. Pri srdcovo cievnych ochoreniach išlo o nárast o 14 percent.
„Tieto výsledky sa netýkajú len úzkej skupiny pacientov, ale bežnej populácie. U ľudí, ktorí už majú chronické ochorenie alebo problém so srdcom a cievami, môže byť riziko ešte vyššie,“ upozornil Zhangling Chen, seniorný autor štúdie.
Dôležité je aj to, ako vedci merali pitie. Nešlo o neurčité delenie na „málo“ a „veľa“. Počítali gramy čistého alkoholu. Jeden štandardný drink má približne 14 gramov čistého alkoholu, teda asi toľko, koľko nájdeš v menšej plechovke piva, pohári vína alebo v malom poháriku destilátu. Za vysokú konzumáciu považovali viac ako 40 gramov alkoholu denne u mužov a viac ako 20 gramov denne u žien.
Rovnaké množstvo alkoholu, iný výsledok. Pivo, cider a destiláty vyšli horšie už pri menších dávkach
Najzaujímavejší rozdiel sa ukázal práve pri malom a miernom pití. Alkohol ako taký síce zostáva riziková látka, no jednotlivé nápoje v štúdii nevyšli rovnako. Pivo, cider a destiláty sa spájali s vyššou úmrtnosťou už pri množstvách, ktoré by veľa ľudí stále považovalo za bežné. Víno v tejto skupine dopadlo priaznivejšie.
Najlepšie to vidno pri srdcovo cievnych ochoreniach. Mierni konzumenti vína mali o 21 percent nižšie riziko úmrtia na tieto ochorenia než ľudia, ktorí nepili vôbec alebo pili len príležitostne. Pri pive, cideri a destilátoch sa však priaznivý obraz neukázal. Už nízka konzumácia bola spojená s o 9 percent vyšším rizikom kardiovaskulárnej smrti.
„Naše zistenia naznačujú, prečo sa doterajšie štúdie o malom a miernom pití alkoholu tak často rozchádzali. Riziko nezávisí iba od množstva alkoholu, ale aj od typu nápoja,“ povedal Zhangling Chen.
Víno nemusí byť zázračný nápoj. Vedci skôr vidia rozdiel v tom, ako ho ľudia pijú
Tu však treba pribrzdiť. Výsledok pri víne nemusí znamenať, že samotný alkohol v pohári zrazu pôsobí ako liek. Vedci pripúšťajú, že časť rozdielu môže súvisieť s tým, kto víno pije, kedy ho pije a s čím ho pije. Pohár vína pri večeri je totiž iný scenár než tvrdý alkohol vypitý mimo jedla alebo niekoľko pív počas večera.
Víno, najmä červené, obsahuje polyfenoly a ďalšie látky, ktoré sa skúmajú pre možný vplyv na cievy a zápal v tele. Rovnako dôležitý však môže byť aj celkový kontext. Konzumenti vína mali častejšie kvalitnejšiu stravu a zdravšie návyky. Pri pive, cideri a destilátoch sa častejšie objavoval opačný obraz, horšia kvalita jedla, pitie mimo jedla a rizikovejší životný štýl.
Štúdia teda nehovorí, že víno automaticky chráni srdce. Skôr ukazuje, že pri alkohole nestačí pozerať len na počet pohárov. Rolu hrá typ nápoja, spôsob pitia a celý balík návykov, ktoré s tým idú.
Pri rakovine sa priaznivejší obraz vína stráca. Vyššie pitie alkoholu už vyšlo rizikovo
Pri rakovine sa opatrnejší tón vracia späť. Hoci víno pri nízkych a miernych dávkach vyšlo v štúdii priaznivejšie, pri vyššej konzumácii sa tento obraz začal lámať. Vysoké pitie alkoholu bolo spojené s vyššou úmrtnosťou na rakovinu bez ohľadu na to, či išlo o víno, pivo, cider alebo destiláty.
Zaujímavé je, že pri celkovej miernej konzumácii alkoholu vedci našli vyššie riziko úmrtia práve na rakovinu, a to o 11 percent. Nešlo teda len o extrémne pitie. Alkohol sa v tejto časti dát ukázal ako problém najmä pri nádoroch, pri ktorých už dlhšie existuje biologicky aj epidemiologicky podozrivé spojenie s pitím.
Autori spomínajú napríklad nádory hlavy a krku, dýchacieho systému, tráviaceho traktu, pečene a žlčníka, nervového systému, krvi, pohlavných orgánov či rakovinu prsníka. Práve tu je hranica celej debaty o „zdravšom“ alkohole. Víno môže v niektorých ukazovateľoch vyzerať lepšie než pivo alebo tvrdý alkohol, no pri vyššom pití už ani ono nevymazáva riziko, ktoré sa s alkoholom spája.
Prečo z toho ešte nemôžeme spraviť jednoduchý návod na zdravé pitie
Pri týchto výsledkoch treba byť opatrný. Nešlo o experiment, v ktorom by vedci ľuďom presne určovali, čo majú piť. Účastníci vyplnili dotazník o alkohole na začiatku štúdie a výskumníci potom sledovali ich zdravotné výsledky. Ak niekto v priebehu rokov pitie obmedzil, zmenil návyky alebo začal piť viac, dáta to nemuseli presne zachytiť.
„Keď sa tieto faktory spoja, vidíme, že riziko nezávisí len od samotného nápoja. Dôležité je aj to, ako človek pije a aké ďalšie životné návyky s tým idú,“ upozornil Zhangling Chen.
Aj preto z tejto práce nemožno spraviť jednoduché odporúčanie, že víno je zdravé. Štúdia má silu v tom, že sledovala veľkú skupinu ľudí počas viac než 13 rokov. Slabinou však zostáva, že ukazuje súvislosti, nie priamy dôkaz príčiny.