Týždeň bez jedla znie ako extrém, ktorý by väčšina ľudí nechcela skúšať. Pre vedcov je však takýto stav vzácnym oknom do toho, ako telo funguje, keď mu dôjde bežný prísun energie. Nejde len o prázdny žalúdok ani o rýchle chudnutie. Po niekoľkých dňoch bez kalórií sa začne meniť samotná molekulárna prevádzka organizmu.
Výskumníci sledovali 12 zdravých dobrovoľníkov, ktorí sedem dní pili iba vodu. Zistili, že výrazné zmeny sa objavili približne pri tretine sledovaných bielkovín v krvi. Najdôležitejšie však bolo načasovanie. Telo túto hlbšiu odpoveď nespustilo hneď, ale až po troch dňoch úplného hladovania.
Prvé dni telo len menilo palivo. Potom sa v krvi objavil oveľa širší signál
Nešlo o bežné prerušované hladovanie, pri ktorom človek len vynechá raňajky alebo večeru. Dobrovoľníci počas siedmich dní neprijímali žiadne kalórie a vedci im každý deň odoberali krv. Cez takmer 3 000 rôznych bielkovín tak mohli sledovať, ako na pôst reagujú viaceré časti tela.
Prvé dva až tri dni vyzerali podľa očakávania. Organizmus postupne opúšťal režim, v ktorom ako hlavné palivo používa glukózu, a začal siahať po vlastných tukových zásobách. To je fáza, ktorú si väčšina ľudí s hladovaním spája najčastejšie.
Potom sa však obraz zmenil. V krvi sa objavilo deväť odlišných vzorcov proteínovej odpovede a viac než tisíc bielkovín, ktoré počas pôstu výrazne reagovali. Inými slovami, telo nefungovalo len ako nádrž, ktorej dochádza palivo. Začalo meniť procesy súvisiace s viacerými tkanivami naraz.
Pôst nezasiahol len metabolizmus. V hre boli aj proteíny spojené s nervovým tkanivom
Medzi najvýraznejšími zmenami sa objavil aj tenascín-R. Ide o bielkovinu, ktorá súvisí s podpornou sieťou okolo neurónov v mozgu. Znie to zaujímavo, no práve tu treba brzdiť nadšenie. Štúdia nehovorí, že hladovanie mozgu automaticky prospieva. Ukazuje skôr to, že týždeň bez jedla zasahuje aj procesy, ktoré by si väčšina ľudí s obyčajným chudnutím vôbec nespájala.
Výrazne sa menili aj bielkoviny extracelulárnej matrix. Zjednodušene ide o opornú sieť medzi bunkami, ktorá pomáha tkanivám držať tvar a ovplyvňuje aj to, ako bunky medzi sebou komunikujú. Práve tieto zmeny naznačujú, že dlhší pôst nie je len otázkou spaľovania tuku, ale aj hlbšej tkanivovej odpovede.
„Prvýkrát vidíme, čo sa počas hladovania deje v tele na molekulárnej úrovni. Naše výsledky naznačujú, že pôst môže mať účinky aj nad rámec samotného chudnutia. Dôležité však je, že tieto zmeny sa ukázali až po troch dňoch úplného obmedzenia kalórií, teda neskôr, než sme si mysleli,“ hovorí Claudia Langenberg, riaditeľka Precision Health University Research Institute.
Na váhe ubudlo 5,7 kilogramu. Tuk a beztuková hmota sa však nesprávali rovnako
Úbytok hmotnosti bol rýchly. Dobrovoľníci schudli počas siedmich dní v priemere 5,7 kilogramu. Nešlo však len o tuk. Telo prišlo aj o časť beztukovej hmoty, teda hmoty, do ktorej patria najmä svaly, voda a ďalšie tkanivá. Po troch dňoch opätovného jedenia sa práve táto beztuková hmota takmer vrátila späť, zatiaľ čo úbytok tuku pretrval.
Aj preto treba výsledky čítať opatrne. Výskum ukazuje, že dlhší pôst dokáže výrazne zasiahnuť hmotnosť aj metabolizmus, no nie je to jednoduchý návod na chudnutie pre každého. Navyše, najzaujímavejšie zmeny sa netýkali samotného čísla na váhe, ale širšej odpovede organizmu, ktorá sa ukázala až po dlhšom čase bez kalórií.
Vedci našli stopy možných účinkov pri zápale a srdci. Nie je to však dôkaz liečby
Vedci sa pri bielkovinách nezastavili len pri tom, že zmerali ich zmeny počas pôstu. Pomocou veľkých genetických databáz sa pozreli aj na to, s akými ochoreniami môžu tieto bielkoviny súvisieť. Pri stovkách zdravotných výsledkov potom odhadovali, či niektoré zmeny môžu naznačovať možný priaznivý alebo nepriaznivý účinok.
Takto sa objavili napríklad bielkoviny SWAP70 a HYOU1. Prvá sa v dátach spájala s reumatoidnou artritídou, druhá so srdcovými ochoreniami. Štúdia tým nedokazuje, že týždeň bez jedla lieči artritídu alebo chráni srdce. Ukazuje skôr biologické stopy, ktoré môžu vedcom napovedať, prečo sa pôst pri niektorých stavoch historicky skúmal a kde hľadať nové liečebné cesty.
„Tieto výsledky nám pomáhajú lepšie pochopiť, prečo sa pôst pri niektorých ochoreniach používal už dávno. Pre mnohých pacientov však hladovanie nebude bezpečné ani reálne. Práve preto chceme zistiť, čo je za jeho účinkami, aby sa raz dali využiť aj inak než samotným hladovaním,“ hovorí Maik Pietzner z výskumného tímu.
Hladovanie nie je pre telo chaos. Vedci videli koordinovaný program prežitia
Ľudské telo zjavne nevníma hladovanie ako jednoduchý výpadok jedla. Po niekoľkých dňoch bez kalórií prepína celý súbor procesov, ktoré kedysi mohli rozhodovať o prežití. V tejto štúdii bolo dôležité najmä to, že podobný vzorec sa objavil u všetkých 12 dobrovoľníkov. Nešlo teda o náhodnú reakciu jedného človeka, ale o pomerne konzistentnú odpoveď organizmu na extrémny nedostatok energie.
To však neznamená, že týždeň bez jedla je dobrý nápad pre každého. Práve naopak. Výskum ukazuje, že pôst zasahuje telo hlboko a vo viacerých smeroch naraz. Niektoré zmeny môžu byť potenciálne priaznivé, iné môžu niesť riziká. Aj preto vedcov nezaujíma len samotné hladovanie, ale hlavne mechanizmy, ktoré sa za ním skrývajú.
Najzaujímavejšia otázka preto nestojí tak, či majú ľudia začať hladovať celý týždeň. Skôr ide o to, či sa raz podarí napodobniť niektoré účinky pôstu bez toho, aby človek musel skutočne prestať jesť. Pre chorých pacientov, ľudí na liekoch alebo ľudí so zdravotnými rizikami totiž sedemdňový pôst nemusí byť možnosťou.
Táto štúdia preto nepredstavuje oslavnú reklamu na hladovanie. Skôr ukazuje, že telo má počas dlhšieho pôstu oveľa zložitejší núdzový režim, než sme si doteraz vedeli presne zmerať.