Na prvý pohľad ide o zvláštnu súvislosť. Starší ľudia, ktorí dostali vakcínu proti pásovému oparu, mali v rozsiahlej americkej analýze nižšie riziko diagnózy demencie než tí, ktorí zaočkovaní neboli. Rozdiel sa pritom neukázal po desaťročiach, ale už počas štvorročného sledovania.
Výskum zahŕňal 509 926 ľudí vo veku 66 rokov a viac, ktorí boli prijatí do zariadení kvalifikovanej ošetrovateľskej starostlivosti. Priemerný vek účastníkov bol 79 rokov. Aspoň jednu dávku rekombinantnej vakcíny proti pásovému oparu, známej ako Shingrix alebo RZV, dostalo iba 8 843 ľudí. To je 1,73 percenta celej skupiny.
Výsledok bol napriek tomu výrazný. Po štyroch rokoch dostalo diagnózu demencie 18,8 percenta očkovaných účastníkov. V skupine bez očkovania to bolo 24,6 percenta. V relatívnom vyjadrení išlo približne o 24 percent nižšie riziko diagnózy demencie. V absolútnych číslach bol rozdiel 5,8 percentuálneho bodu.
Vakcína proti pásovému oparu sa v štúdii spájala aj so zdravím mozgu
Pásový opar a demencia pôsobia ako dve úplne odlišné diagnózy. Jedna znamená bolestivú vyrážku a podráždenie nervov, druhá postupnú stratu pamäti, orientácie a ďalších kognitívnych schopností. Spája ich však nervový systém.
Vírus varicella zoster, ktorý spôsobuje ovčie kiahne aj pásový opar, zostáva po prekonaní infekcie ukrytý v nervových bunkách. Desiatky rokov môže mlčať. Keď sa neskôr znovu aktivuje, vzniká pásový opar. Práve preto vedci už dlhšie skúmajú, či takáto reaktivácia vírusu a s ňou spojený zápal nemôžu mať širšie dôsledky aj pre mozog.
Podobné výsledky priniesli už viaceré staršie štúdie, no veľká časť z nich sa týkala staršej živej vakcíny proti pásovému oparu, ktorá už v Spojených štátoch nie je dostupná. Nová analýza sa zamerala na Shingrix, teda novšiu rekombinantnú vakcínu používanú od roku 2017.
Vedci porovnávali očkovaných a neočkovaných ľudí po prijatí do ošetrovateľského zariadenia
Výskumníci pracovali s údajmi Medicare a elektronickými zdravotnými záznamami z viac ako 5 500 zariadení ošetrovateľskej starostlivosti. Do analýzy zaradili iba ľudí, ktorí pri prijatí nemali diagnostikovanú demenciu a zároveň boli spôsobilí dostať vakcínu proti pásovému oparu.
Dôležité je, že väčšina očkovaných nedostala vakcínu priamo počas pobytu v zariadení. Až 87 percent z nich bolo zaočkovaných po prepustení. Prijatie do zariadenia tak slúžilo najmä ako jasný zdravotnícky bod, od ktorého vedci sledovali ďalší vývoj.
Takáto populácia nie je náhodná. Ide o zraniteľných starších dospelých, u ktorých sa zdravotný stav podrobne dokumentuje. Pre výskumníkov je to cenné, pretože môžu sledovať diagnózy, liečbu, očkovanie aj neskorší vývoj zdravotného stavu v reálnych dátach.
Štúdia sa snažila napodobniť klinické skúšanie, no stále nejde o dôkaz príčiny
Najväčší problém pri takýchto štúdiách je výber samotných pacientov. Ľudia, ktorí sa nechajú zaočkovať, môžu byť zdravší, mladší, aktívnejší alebo môžu mať lepší prístup k lekárom. To všetko môže znižovať riziko demencie aj bez priameho vplyvu vakcíny.
Autori preto použili metódu označovanú ako emulácia cieľového klinického skúšania. Ide o štatistický prístup, ktorý sa snaží z reálnych zdravotných dát vytvoriť čo najférovnejšie porovnanie skupín. Výskumníci zohľadnili 57 vstupných a priebežne sa meniacich premenných.
Aj po tejto úprave zostala súvislosť medzi očkovaním a nižším rizikom demencie viditeľná. Zároveň však autori priznávajú dôležité obmedzenie. Negatívne kontrolné analýzy naznačili určité zvyškové skreslenie. Inými slovami, medzi očkovanými a neočkovanými mohli zostať rozdiely, ktoré sa nepodarilo úplne zachytiť.
Preto je presnejšie hovoriť o asociácii, nie o dôkaze, že vakcína demencii priamo zabraňuje. To je pri tejto téme zásadný rozdiel.
Prečo môže infekcia nervov súvisieť s demenciou?
Možných vysvetlení je viac. Jedným je samotná reaktivácia vírusu v nervovom systéme. Ďalším môže byť zápal, ktorý pri infekcii vzniká a môže ovplyvniť aj cievy alebo mozgové tkanivo. Pásový opar sa v niektorých výskumoch spájal aj s vyšším rizikom cievnych komplikácií, vrátane mozgovej príhody, ktorá patrí medzi známe rizikové faktory kognitívneho úpadku.
Vedci zároveň skúmajú, či opakovaná aktivácia imunitného systému nemôže ovplyvňovať procesy spájané s Alzheimerovou chorobou. Zatiaľ však nejde o uzavretý mechanizmus. Štúdia ukazuje súvislosť, no nevysvetľuje presne, čo ju spôsobuje.
Autori otvorene uviedli, že časť financovania pochádzala od spoločnosti GlaxoSmithKline, výrobcu vakcíny Shingrix. Podľa štúdie firma nemala kontrolu nad dizajnom výskumu, analýzou dát ani rozhodnutím publikovať výsledky. Pri zdravotníckych témach je takýto údaj dôležitý, pretože čitateľ má vedieť, kto výskum financoval.
Ak sa podobné výsledky potvrdia aj v ďalších výskumoch, pohľad na prevenciu demencie sa môže rozšíriť. Nie všetko bude stáť len na genetike, pohybe, strave alebo tréningu pamäti. Do hry môže vstupovať aj prevencia infekcií, ktoré na prvý pohľad s mozgom nesúvisia. Vakcína Shingrix má už dnes jasný cieľ, chrániť pred bolestivým pásovým oparom. Otázka teraz znie, či popri tom neprináša aj niečo navyše.