Vedci odhalili, ako často naozaj musíš cvičiť, aby si znížil riziko smrti. Výsledky prekvapili aj samotných výskumníkov

Každý z nás by chcel žiť dlhý život v zdraví. Môžeme tomu pomôcť nielen zdravou stravou, ale aj pravidelným pohybom.

Možno si už počul tvrdenie, že by si mal cvičiť tak veľa, ako to len ide. Znie to logicky, šport nám pomáha nielen cítiť sa lepšie, ale aj mať telo vo fit kondícii. Otázkou však zostáva, či naozaj potrebujeme cvičiť každý deň. Touto problematikou sa zaoberali vedci zo Southern Medical University, ktorí svoju štúdiu publikovali v prestížnom magazíne Journal of the American Heart Association.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Je lepšie rozdeliť si cvičenie na viac dní alebo to je jedno?

Výskumníci si položili otázku, či spôsob rozloženia fyzickej aktivity počas týždňa, teda sústredenie do 1–2 dní verzus rovnomerné rozloženie, ovplyvňuje mieru rizika úmrtnosti z akýchkoľvek príčin, vrátane kardiovaskulárnych ochorení a rakoviny, za predpokladu dodržania minimálne 150 minút stredne až intenzívnej fyzickej aktivity týždenne.

Na zodpovedanie tejto otázky použili vedci dáta z britskej databázy UK Biobank, ktorá obsahuje zdravotné a životné informácie stoviek tisíc ľudí. Zo spomínanej databázy vybrali účastníkov, ktorí mali kompletné údaje o fyzickej aktivite meranej nositeľnými zariadeniami (napr. fitness náramkami) počas celého týždňa v období rokov 2013 až 2015.

Na základe zozbieraných dát rozdelili účastníkov do troch skupín podľa toho, ako napĺňali odporúčané množstvo pohybu (minimálne 150 minút MVPA týždenne):

• Neaktívni – nedosiahli odporúčaný čas aktivity,
• Aktívni víkendoví bojovníci – väčšinu aktivity sústredili do 1–2 dní,
• Pravidelne aktívni – rovnomerne rozložili aktivitu počas viacerých dní v týždni.

Následne vedci sledovali účastníkov počas mediánu 8,1 roka a zaznamenávali výskyt úmrtí, celkových, na kardiovaskulárne ochorenia a na rakovinu. Na vyhodnotenie vzťahu medzi vzorcom fyzickej aktivity a rizikom úmrtnosti použili Coxov regresný model proporcionálneho rizika, čo je štatistická metóda často využívaná v epidemiológii na hodnotenie rizík v dlhodobých štúdiách.

Týmto spôsobom mohli vedci porovnať, či má sústredené cvičenie rovnaký pozitívny efekt ako pravidelné cvičenie počas týždňa, pričom zohľadnili aj rôzne premenné, ktoré môžu ovplyvniť zdravie (napríklad vek, pohlavie či životný štýl účastníkov).

Počas mediánu sledovania, ktorý trval 8,1 roka, zomrelo 3965 účastníkov z rôznych príčin, vrátane:

• 667 úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia,
• 1780 úmrtí na rakovinu.

Vedci zistili, že obe skupiny aktívnych účastníkov, víkendoví bojovníci aj pravidelne aktívni, mali významne nižšie riziko úmrtia v porovnaní s neaktívnymi ľuďmi, za predpokladu, že dosiahli odporúčaných 150 minút fyzickej aktivity týždenne.

Je jedno, ako často cvičíš, dôležité je koľko

Kľúčovým zistením bolo, že neboli zistené žiadne výrazné rozdiely medzi týmito skupina, čo znamená, že aj fyzická aktivita sústredená do 1–2 dní má podobne priaznivý vplyv na zníženie rizika úmrtia ako rovnomerne rozložená aktivita počas týždňa.

Napríklad, víkendoví cvičenci mali o 32 % nižšie riziko, že zomrú na akúkoľvek príčinu, než neaktívni ľudia. Ich riziko úmrtia na srdcové ochorenia bolo znížené o 31 % a na rakovinu o 21 %. U tých, ktorí cvičili pravidelne počas celého týždňa, bolo riziko úmrtia podobne znížené. Rozdiely medzi skupinami však neboli štatisticky významné, konštatujú vedci.