Vedci to zrátali. Ak zješ viac mäsa než toto, planéte ubližuješ. Vieš si to predstaviť, alebo je to málo?!

Planétu máme len jednu, a preto by sme sa o ňu mali poriadne starať. Ako si už určite všimol, klíma na našej planéte sa mení rýchlejšie, než by mala a veľkou mierou k tomu prispievame my, ľudia.

Nie je žiadnym tajomstvom, že živočíšna výroba zohráva významnú rolu pri vzniku skleníkových plynov. Množstvo emisií pritom závisí od konkrétneho druhu zvieraťa, spôsobu jeho chovu, ako aj krmiva. Napríklad kravy produkujú metán ako vedľajší produkt trávenia. Ide o plyn, ktorý je 28 až 34-krát účinnejší pri zahrievaní atmosféry než oxid uhličitý. Emisie však vznikajú aj pri chove iných druhov zvierat, ako je napríklad hydina.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Môžeme nasýtiť svet a pritom neprekročiť limity planéty?

Vedci z Technical University of Denmark si preto položili dôležitú otázku: Je možné zabezpečiť výživové potreby celej svetovej populácie bez toho, aby sme prekročili environmentálne limity Zeme? S touto otázkou sa pustili do komplexného výskumu. Ich cieľom bolo overiť, či existuje spôsob, ako zostaviť výživovo dostatočnú stravu pre celú populáciu tak, aby zároveň nebola záťažou pre životné prostredie. Súčasťou ich práce bolo aj stanovenie konkrétnych množstiev rôznych druhov potravín, najmä mäsa, ktoré môžeme konzumovať bez ohrozenia udržateľnosti.

Pri hľadaní odpovedí vychádzali výskumníci z konceptu tzv. planetárnych hraníc. Ide o vedecký rámec, ktorý definuje limity, v rámci ktorých môže ľudstvo fungovať bez rizika vážnych ekologických dopadov. Zamerali sa najmä na faktory ako sú emisie skleníkových plynov, spotreba vody, využívanie pôdy a znečistenie živinami, napríklad dusíkom a fosforom.

Následne vytvorili a analyzovali viac ako 100 000 rôznych modelov stravovacích režimov. Skúmali pestré typy stravy, od vegánskych, vegetariánskych, cez pescetariánske (s rybami), až po diéty, ktoré obsahovali rôzne podiely mäsa. Každú z týchto diét vyhodnocovali z hľadiska environmentálnych dopadov, výživovej hodnoty a celkovej udržateľnosti.

Hľadanie rovnováhy medzi zdravím a planétou

Vedci použili výpočtové modelovanie a optimalizačné algoritmy, aby identifikovali kompromisy medzi zdravím a ochranou životného prostredia. Ich cieľom bolo vypočítať maximálne množstvá potravín, ktoré môže človek pravidelne konzumovať bez prekročenia planetárnych hraníc.

Výsledok bol jednoznačný. Áno, je možné nasýtiť celý svet a pritom neprekročiť ekologické limity, ale len vtedy, ak zásadne zmeníme naše stravovacie návyky.

Menej červeného mäsa, viac rastlinnej stravy

Závery štúdie ukázali, že červené mäso, najmä hovädzie a jahňacie, nie je udržateľné ani v miernych množstvách, ak chceme zostať v rámci bezpečných ekologických limitov. Naopak, hydina a bravčové mäso môžu byť súčasťou udržateľného jedálnička, ale len do množstva 255 gramov týždenne na osobu.

Výskumníci tiež upozorňujú, že pescetariánska, vegetariánska a vegánska strava majú výrazne nižší ekologický dopad a majú vyššiu šancu zostať v rámci možností planéty.

Nie je to všetko alebo nič

Záverečné posolstvo štúdie je povzbudivé. Vedci zdôrazňujú, že zmena nemusí byť extrémna, teda štýlom „všetko alebo nič“. Netreba úplne vyradiť všetko živočíšne. Dôležité je celkové zloženie stravy a jej dlhodobá rovnováha – aby bola prospešná nielen pre naše zdravie, ale aj pre planétu. Kľúčom je udržateľnosť, nie dokonalosť.