V dnešnej dobe sa často hovorí o multitaskingu najmä v spojení s úspešnými ľuďmi. Robiť viac veci naraz vyzerá ako efektívne, produktívne a hlavne rýchle riešenie, ako splniť svoje povinnosti. Realita je však o niečo odlišnejšia. Multitasking v skutočnosti znižuje produktivitu, sústredenie a zvyšuje stres. Ako to je však možné?
Ľudský mozog nie je stavaný na multitasking
Medzi mladými ľuďmi sa čoraz viac hovorí o využívaní multitaskingu, čiže o robení viacerých vecí naraz. Znie to ako super vec, dokázať urobiť dve alebo tri úlohy v rovnakom čase ako jednu. Avšak aj keď to možno znie zvláštne, tvoj mozog nevie robiť viac ako jednu vec naraz.
Mozog nedokáže efektívne spracúvať viacero náročných kognitívnych úloh súčasne.
Ak robíš viac veci naraz, tvoj mozog v skutočnosti nerozdeľuje túto pozornosť medzi dve či tri veci, ale prepína pozornosť medzi týmito aktivitami. Čiže ak hovoríš, že robíš viac veci v jednom momente, čiže multitasking, tak v skutočnosti len prepínaš medzi viacerými aktivitami, ktoré robíš v nejakej následnosti. To ale nemusí byť vždy výhodné, hlavne ak sa potrebuješ sústrediť.
Výsledkom takéhoto prepínania pozornosti medzi aktivitami je, že nedosahuješ také výstupy, aké by si dosiahol pri plnom sústredení sa na jednu aktivitu. Práve naopak, dosahuješ ešte nižšie výstupy, ako by sa na prvý pohľad zdalo.
Čo je najhoršie, každé prepnutie z jednej aktivity na druhú vyžaduje mentálnu energiu, čas, a taktiež to znižuje tvoju pozornosť. Pri častom prepínaní medzi úlohami je problém sa dostať do stavu hlbokého sústredia. To znižuje tvoju celkovú pozornosť aj schopnosť sústrediť sa.
Multitasking spomaľuje tvoju prácu
Keď robíš viac veci naraz, tvoj mozog nedokáže správne ukončiť úlohu, na ktorej mentálne pracuje. Tento jav sa volá Zeigarnikov efekt, čo znamená, že si skôr pamätá nedokončené úlohy, čo môže spôsobovať stres. Na túto aj ďalšie chyby sa zamerala štúdia, ktorá hovorí, že ľudia robia množstvo chýb pri vykonávaní viacerých aktivít naraz. Deje sa to preto, lebo na prepnutie medzi aktivitami v skutočnosti potrebujeme častokrát niekoľko desiatok sekúnd až minútu a niekedy aj viac času. Stále keď prepíname medzi zložitejšími aktivitami, náš mozog sa snaží dobehnúť tento čas, čo spomaľuje tvoju produktivitu.
Štúdie (napr. od American Psychological Association) potvrdzujú, že časté prepínanie medzi úlohami môže znížiť produktivitu až o 40 % a vedie k zvýšenej chybovosti.
Multitasking spôsobuje stres
Ako sme už spomínali multitasking spôsobuje stres v našom tele. Vedci dokázali, že multitasking zvyšuje krvný tlak aj srdcový tep. Ak pracujeme na viacerých veciach nás mozog nemá pocti, že sme veci ukončili a tak je v strese z nedokončených úloh. Neustále pocit nedokončených úloh vedie k chronickému stresu. Taktiež stres súvisí s chybami, ktoré počas multitaskingu robíme a následne ich musíme opravovať.
Ako prejsť na monotasking?
V prvom rade sa musíš naučiť dokončiť začatú úlohu, respektíve dôjsť do bodu, kedy ju už na určitý čas úplne odložíš. Najprv je dôležité odložiť veci, ktoré rozptyľujú tvoju pozornosť, ako je napríklad telefón. Následne je potreba vytvoriť si miesto, ktoré máš iba na prácu, aby tvoj mozog chápal, že ak si sadneš na to miesto, ideš pracovať.
Pri pracovaní sa pozorne sústreď na jednu vec, neodbiehaj, nemeň aktivity Ak chceš zmeniť aktivitu daj si pár minút pauzu, prejdi sa napi sa vody, alebo choď na toaletu. Malá pauza pomôže tvojmu mozgu regenerovať sa, aby dokázal fungovať efektívnejšie.
