Vedel si, že hríby majú z biologického hľadiska bližšie k človeku než k rastlinám? A toto je dôvod, prečo je to tak

Pravdepodobne si už neraz zbieral v lese hríby. Ide o obľúbenú potravinu, ktorú mnohí milujú. Vzhľadom na to, že hríby rastú v lese podobne ako iné rastliny, by si si mohol myslieť, že ide o rastlinu ako každú inú. V skutočnosti to tak vôbec nie je. Z biologického hľadiska majú huby bližšie k zvieracej ríši a k nám než k bežným rastlinám. Pravdepodobne sa teraz pýtaš, ako je to možné. Poďme sa na to spolu nižšie pozrieť.

Živočíchy a huby majú k sebe bližšie, než si myslíš

Živočíchy, napríklad myši či ľudia, a huby, napríklad plesne a hríby, patria podľa biologických výskumov do jedného veľkého „rodokmeňa“, nazývaného Opisthokonta. To znamená, že pred mnohými miliardami rokov mali spoločného predka.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Treba však povedať, že tento predok nebol žiadny veľký živočích ani huba, ale primitívny jednobunkový organizmus, ktorý žil pred miliardami rokov. Tento prvotný organizmus sa postupne rozdvojil na dve hlboké vetvy. Jedna viedla k dnešným hubám (Fungi) a druhá k dnešným živočíchom (Animalia).

Zaujímavosťou je, že vedci pri porovnávaní génov zistili, že huby sú geneticky bližšie k človeku ako k rastline. Niektoré časti DNA máme dokonca s hubami spoločné, kým rastliny idú úplne inou evolučnou cestou. Aj preto sú niektoré hubové infekcie u ľudí ťažšie liečiteľné, naše bunky sú si jednoducho príliš podobné.

Na rozdiel od rastlín, ktoré sú súčasťou úplne inej evolučnej vetvy s názvom Archaeplastida, kam patria aj riasy a iné fotosyntetické organizmy. Táto skupina vznikla tak, že jeden predok zachytil sinicu a tá sa stala bunkovou súčasťou schopnou premieňať svetlo na energiu, teda proces, ktorý dnes poznáme ako fotosyntézu.

V čom je zásadný rozdiel medzi hubami a rastlinami?

Ak by sme toto vysvetlenie chceli veľmi zjednodušiť, tak huby nevyrábajú potravu fotosyntézou, teda nepremieňajú slnečné lúče na energiu, ale sú heterotrofné, čo znamená, že „jedia potravu“. Rastliny fungujú ako malé továrničky, prijímajú slnko, vodu a oxid uhličitý a vyrábajú z toho cukry. Huby to robia inak. Potravu si najprv rozložia pomocou enzýmov vonku v prostredí a až potom nasávajú živiny do svojho tela. Je to ako keby si si pred jedlom všetko najprv rozmixoval a potom vypil hotový kokteil.

Huby nedokážu prijímať energiu zo slnka, nemajú chloroplasty ani zelené farbivo. Na rozdiel od rastlín sa živia hotovými látkami z okolia a v tomto sa viac podobajú na živočíchy. Inými slovami, huby si potravu nevyrábajú ako rastliny, ale rozkladajú ju pomocou vonkajších enzýmov a absorbujú už pripravené živiny. Ešte zaujímavejšie je, že ich bunkové steny obsahujú chitín, tú istú látku, ktorú nájdeš napríklad v pancieri hmyzu alebo v kôrovcoch. Rastliny pritom používajú celulózu.

A ak ťa fascinujú prehistorické časy, vedz, že najstaršie známe fosílie húb sú staré viac než 700 miliónov rokov. To znamená, že huby tu boli dávno pred dinosaurami a prežili aj niekoľko hromadných vymieraní. Zdá sa, že hoci pôsobia nenápadne, sú to veľmi odolní a starí obyvatelia našej planéty.