Je pravda, že keď nás niekto spomína, začne sa nám čkať?

Veríš, že keď čkáš, niekto na teba myslí? Pozri sa, čo na to hovorí veda, prečo sa nám vlastne čká a ako s tým rýchlo a účinne prestať.
zivanie stikutka
Zdroj: Vedelisteze.sk

Určite si aj ty počul od rôznych ľudí, že ťa niekto spomína v momente, keď sa ti čkalo. Aj keď to môže byť niekedy vtipné, čkanie nás vie zasiahnuť aj v menej príjemných situáciách ako je napríklad skúška či pohovor. Čkanie má v mnohých kultúrach rôzne významy a viažu sa k nemu rôzne povery. Jedna z najznámejších hovorí, že „keď čkáš, niekto na teba spomína“.

Táto fráza je rozšírená najmä v slovanských krajinách ako sú Slovensko, Česko, Rusko či Srbsko. Čo je prekvapivé, často sa používa aj v Ázii či v Amerike. Čo je teda na tomto tvrdení pravda?

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Je pravda, že nás niekto spomína, keď sa nám čká?

Nielen v našej krajine, ale aj v mnohých iných sa často hovorí, že ťa niekto spomína, keď sa ti čká. Toto tvrdenie sa prenáša z generácie na generáciu, ale zamyslel si sa niekedy nad tým, či je na tom niečo pravdivé?

Čo je čkanie?

Z pohľadu medicíny sa človeku začne čkať, keď sa naša bránica náhle a mimovoľne stiahne. Tento sťah bránice spôsobuje rýchle nasatie vzduchu do pľúc. Prudký pohyb vedie k uzavretiu hlasiviek, čo vytvára charakteristický zvuk „hik“. Portál scientificamerican.com uvádza, že čkanie môže vzniknúť nielen preplnením žalúdka, ale aj inými spôsobmi správania. Ide najmä o vystavenie sa náhlej zmene teploty, prežívanie zvýšených emócií ako je vzrušenie alebo stres, ale taktiež aj fajčením.

Prečo je také ťažké zastaviť čkanie?

Čkanie je zložitý reflex, ktorý ovplyvňuje viacero častí nervovej sústavy. Vedci zatiaľ úplne nerozumejú tomu, prečo presne vzniká a prečo niekedy trvá len pár sekúnd a inokedy celé hodiny. Podľa výskumu môžu byť za pretrvávajúce čkanie zodpovedné podráždené nervy, ktoré spájajú bránicu a mozog. Práve preto sa odporúča aktivovať iné časti tela, aby sa tento reflex „resetoval“.

Odkiaľ teda pochádza povera „niekto na teba spomína“?

Ľudia sa odjakživa snažili nájsť významy v bežných telesných prejavoch. A tak, keď chýbalo vedecké vysvetlenie nejakému javu, nastupovala ľudská tvorivosť a symbolika. V minulosti, keď ešte nebolo dostatok poznatkov o ľudskom tele, ľudia si aj čkanie vysvetľovali po svojom.

To sa dialo aj v našich krajoch a práve na Slovensku a v Česku sa najviac udomácnila povera, že ak sa ti čká, niekto na teba myslí. Niektorí dokonca veria, že ak uhádneš meno toho, kto na teba myslí, čkanie prestane. Aj tu však ide len o mýtus či ľudskú kreativitu. Aj keď ide iba o poveru, niektorí ľudia tomu veria, pretože majú nedostatok informácií o tom, ako naše telo naozaj funguje.

Čo robiť, aby sa nám naozaj prestalo čkať?

Ako sme už spomínali, čkanie je spôsobené nekontrolovateľným sťahovaním bránice, čo narušuje normálny dýchací a prehĺtací rytmus. Preto je potrebné použiť techniku, ktorá zapojí viac svalov hrdla, pažeráka a bránice. Jedným z najúčinnejších trikov je pitie vody so sklopenou hlavou, ktoré narúša reflexný vzorec tvojej bránice.

voda_pohar s vodou_2
Zdroj: Vedelisteze.sk

Pomôcť však môže aj zadržanie dychu na desať sekúnd, pretože sa tým zvýši hladina oxidu uhličitého v krvi a telo môže zareagovať potlačením čkania. Iní odporúčajú pomalé a hlboké dýchanie alebo dokonca cucanie citróna, prípadne prehltnutie lyžičky cukru, ktoré môžu podráždiť nervy v ústach a odkloniť signály spôsobujúce čkanie.

Vďaka týmto jednoduchým technikám sa ti môže čkanie zastaviť oveľa skôr, než by si čakal. A ako by možno niekto povedal, už ťa nikto nebude spomínať.

Pokračuj v čítaní

Ďalšie otázky o téme Mýty a omyly

Všetko o téme Mýty a omyly · 122 →
Tvoj názor

Páčil sa ti článok?

Diskusia

Zatiaľ tu nie je žiadny komentár. Čo si o tom myslíš ty?

Napísať prvý komentár →
Zdieľať:
© Pravidlá preberania obsahu

Obsah z portálu Vedelisteze.sk môžete voľne zdieľať a opätovne používať na vlastných weboch, pokiaľ dodržíte nasledujúce podmienky:

– Zachovajte presnosť—neprekrúcajte fakty ani nemeňte význam pôvodného obsahu.

– Uveďte nás ako zdroj—priamo pri citovanom alebo parafrázovanom texte umiestnite spätný odkaz na Vedelisteze.sk.

– Ak článok preberáte ako doslovnú kópiu alebo preklad 1:1, nastavte zároveň kanonickú adresu (rel="canonical") tak, aby smerovala na pôvodný článok na Vedelisteze.sk.

Obrázky a multimédiá? Tie sa na túto licenciu nevzťahujú. Tieto podmienky platia výlučne pre textový obsah—fotografie, grafika, videá a podobne často pochádzajú zo stock knižníc alebo od partnerov, ktorí vyžadujú vlastné povolenia či licencie. Pred použitím si zabezpečte vlastné práva.

A ešte jedna vec: za spôsob, akým náš obsah použijete, nesiete plnú zodpovednosť. Ak si nie ste niečím istí, neváhajte nás kontaktovať—radi sa porozprávame s tými, ktorí citujú správne!

Objavuj ďalej

Na čo sú zvedaví ostatní

Prekvap ma