Vieš, čo sa deje s kuracími hlavami, nohami a perím po tom, ako kurča porazia? Budeš prekvapený, kde to všetko končí

Z častí, ktoré by si považoval za odpad, vznikajú pochúťky, krmivá, hnojivá aj materiály pre ekologické obaly.

kohut_pohlad_sliepka_1
Zdroj: Vedelisteze.sk

Nie je to najchutnejšia otázka na svete, ale určite patrí medzi tie, ktoré si aspoň raz položil každý milovník mäsa. Čo sa vlastne stane s časťami kurčaťa, ktoré sa na tanier nikdy nedostanú?

Odpoveď na to priniesol populárny YouTube kanál Explaining Everything, ktorý sa špecializuje na zrozumiteľné vysvetlenia bežných javov a každodenných záhad.

Možno si myslel, že kurča po porážke jednoducho zmizne do mäsiarstva a zvyšok skončí v odpade. Realita je však iná. Takmer každý gram z kurčaťa má svoj ďalší osud. A ten je často oveľa zaujímavejší, než by si čakal.

kohut sliepka_1
Zdroj: Vedelisteze.sk

Kuracie nohy ako pochúťka aj kozmetický zázrak

Začnime odspodu, od kuracích nôh. Tie síce v našich končinách pôsobia skôr desivo, no vo svete sa považujú za lahôdku. V Číne ich dusia so sójovou omáčkou, na Filipínach sa grilujú ako „adidas“ (ide o miestny slangový názov pre grilované kuracie nohy), v Mexiku plávajú v horúcom vývare caldo de pollo a na Jamajke končia v hustej polievke.

Dôvod, prečo sú tak obľúbené, nie je len chuť, ale aj zdravie. Kuracie nohy sú doslova nabité kolagénom, bielkovinou, ktorá posilňuje kĺby, spevňuje pokožku a dodáva vývarom bohatú konzistenciu. Niektorí ich dokonca nazývajú „jedlou kozmetikou“. Predtým, než sa dostanú do hrnca, prejdú svojou „mini kúpeľňovou procedúrou“, sú sparené, zbavené kože a dokonca im skracujú pazúry.

A čo tie, ktoré sa do kuchyne nedostanú? V USA končia v tzv. rendering plants, zariadeniach, kde sa všetky zvyšky hydiny varia pod tlakom, rozomelú a spracujú na bielkovinové zmesi pre zvieratá. V Európe je to podobné, no prísnejšie regulované. Kuracie časti sa nesmú používať ako krmivo pre hydinu, ale môžu sa pridávať do kŕmnych zmesí pre ryby alebo ošípané. Vďaka tomu sa nič nevyhadzuje a kruh výroby sa symbolicky uzatvára.

Kuracie hlavy a ich „druhý život“

Najmenej obľúbená časť kurčaťa, hlava, má tiež svoje využitie. V niektorých ázijských krajinách sa vypráža alebo dusí, a dokonca sa konzumujú aj mozog, jazyk či líčka. Niektorým kultúram totiž pripomína rešpekt k zvieraťu, keď sa zužitkuje úplne celé.

V priemyselnom meradle sa však väčšina kuracích hláv spracúva na iné účely. Rovnako ako nohy končia v renderingu, kde sa premieňajú na zložky krmiva alebo technických produktov. Bielkoviny z týchto častí často končia v granulách pre psov a mačky. Znie to síce zvláštne, ale v praxi to znamená, že aj „nechcené“ časti zvieraťa nakoniec niekomu poslúžia. V Európe sú tieto procesy prísne kontrolované, aby sa zabránilo šíreniu chorôb a zabezpečila sa úplná sterilizácia surovín.

Perie: skrytý poklad modernej vedy

Najjemnejšia, ale najpočetnejšia časť kurčaťa, perie, má prekvapivo veľkú hodnotu. Každé kurča má asi 100 gramov peria a keď si uvedomíš, že svet spracuje ročne viac než 70 miliárd kusov, je jasné, že ide o milióny ton materiálu.

Perie nie je obyčajný odpad. Vedci zistili, že pozostáva z 90 % keratínu, rovnakého proteínu, aký máme vo vlasoch či nechtoch. Po dôkladnom čistení a varení pod tlakom vzniká tzv. feather meal, teda perná múčka. Tá sa používa ako prísada do živočíšnych krmív a ako hnojivo bohaté na dusík.

To však nie je všetko. V USA aj v Európe vedci testujú využitie peria na výrobu bioplastov, izolačných materiálov či ekologických obalov. Áno, presne tak, niektoré lietadlá už dnes používajú izolačné panely vyrobené z kuracieho peria. Zrazu to s tým „lietajúcim kurčaťom“ znie o čosi realistickejšie.

Kurča bez odpadu

Aj keď to znie nechutne, moderné hydinové spracovanie je v skutočnosti mimoriadne efektívne. Každá časť zvieraťa, od zobáka až po chvost, má svoj účel. Nohy končia v kuchyni alebo v krmive, hlavy v spracovniach bielkovín a perie v laboratóriách. Z jedného kuraťa tak vzniká nielen obed, ale aj suroviny pre kozmetiku, hnojivá či priemyselné výrobky.

slipeka kohut zobak_1
Zdroj: Vedelisteze.sk

A netreba zabúdať ani na ďalšie „odpadové“ časti, ktoré by si možno nečakal. Vnútornosti, ako pečeň, srdce a žalúdok, majú tiež svoj význam. Pečeň a srdce sa často predávajú ako pochúťky, zatiaľ čo žalúdky sa spracúvajú pre ázijské trhy alebo končia v potravinárskych závodoch. Kosti a zvyšky mäsa sa zasa používajú na výrobu vývarov, výživových báz alebo mechanicky separovaného mäsa (MDM), ktoré sa využíva v párkoch, nugetkách či paštétach. Časti, ktoré sa nedajú využiť priamo v potravinách, putujú opäť do renderingu a menia sa na bielkovinové produkty pre zvieratá.

Takže keď si nabudúce dáš kurací sendvič, spomeň si, že niekde tam vonku možno perie z toho istého kuraťa končí ako ekologický plast, zatiaľ čo jeho hlava prispieva k výžive tvojho domáceho miláčika. Možno trochu zvláštne, ale rozhodne geniálne využitie všetkého, čo príroda ponúkla.

Explaining Everything v tomto videu ukázal, že aj za najobyčajnejšou otázkou sa skrýva celý svet vedy, logistiky a vynaliezavosti. A najlepšie na tom je, že nič naozaj nepríde nazmar.

Komentáre