Vieš, prečo nosíme hodinky na ľavej ruke? Má to viac spoločné s vojnou, než sa zdá

Hodinky má takmer každý. Niekto má klasické „hlúpe“ hodinky, iný zas chytré, ktoré merajú všetky možné indikátory zdravia, aké len môžu. Jedno ale majú spoločné, v drvivej väčšine ich nosíme na ľavej ruke. Rozmýšľal si ale niekedy nad tým, prečo je tomu tak? Poďme sa nižšie pozrieť na túto tému spolu s YouTube serverom Explaining Everything, ktorý sa jej venoval podrobne.

Prečo hodinky nosíme na ľavej ruke?

Väčšina ľudí sú praváci

Začnime tým najjednoduchším vysvetlením. Väčšina ľudí sú praváci. To znamená, že väčšina ľudí využíva pravú ruku na dominantnú aktivitu, keďže je silnejšia a precíznejšia. A práve z tohto dôvodu si hodinky dávame na menej dominantnú ruku, teda ľavú. Vďaka tomu sa hodinky pri každodenných činnostiach menej poškodzujú, neprekážajú a netlačia pri písaní, jedení či práci s náradím a podobne. Praktické, však? Nejde ale o jediný dôvod, prečo ich nosíme na ľavej ruke.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Konštrukcia hodiniek

Ďalším dôvodom je konštrukcia samotných hodiniek. Tradičné náramkové hodinky majú na pravej strane tzv. korunku, malé otočné tlačidlo, ktorým sa nastavuje čas. Ak máš hodinky na ľavej ruke, vieš ich pohodlne ovládať pravou rukou, bez toho, aby si si ich musel skladať. V prípade, že by si ich nosil na pravej, manipulácia by bola nemotorná a nepraktická, hlavne pre pravákov. Toto bolo praktické najmä v minulosti, keďže hodinky sa často natáčali, aby fungovali. Ale aj dnes by to bolo nepraktické, keďže často sú plné funkcií, s ktorými pracujeme.

Hodinky a vojna

Je tu ale jeden historický fakt, ktorý prispel k tomu, prečo ich nosíme na ľavej ruke. Ak by sme sa pozreli do minulosti, tak „praví muži“ nosili vreckové hodinky. Nenosili ich na rukách. Dokonca prvé náramkové hodinky boli vyrobené primárne pre ženy ako módny doplnok. Náramkové hodinky sa začali objavovať na konci 19. storočia, ale spočiatku boli považované za ženský šperk. To sa ale zmenilo prvou svetovou vojnou.

Práve počas vojenských konfliktov sa ukázalo, aké dôležité je mať priamy a rýchly prístup k času. Vojaci si začali dávať hodinky na ľavé zápästie, aby ich mohli pozrieť bez toho, aby pustili zbraň z pravej ruky. Rýchla orientácia v čase bola kľúčová pri plánovaní útokov a synchronizácii jednotiek. Hodinky sa tak stali súčasťou výbavy a vojenský štandard si veľmi rýchlo našiel cestu aj do civilného sveta. Okrem toho výrobcovia hodiniek reagovali na túto zmenu a začali vyrábať modely prispôsobené na nosenie na ľavej ruke, čo ďalej upevnilo tento trend.

Zvyk je železná košeľa

A potom je tu ešte jeden dôvod, ktorý si možno neuvedomujeme. Zvyk. Väčšina ľudí nosí hodinky na ľavej ruke jednoducho preto, lebo to tak robí väčšina. Už od detstva vidíme rodičov, známych, učiteľov a kolegov, ako si zapínajú hodinky na ľavé zápästie. Je to spoločensky prijaté ako „normálne“ a nad alternatívou ani nerozmýšľame. Hodinky na pravej ruke sú síce rovnako funkčné, ale vnímané ako netypické alebo zvláštne. Tento kultúrny normatív nás tak formuje rovnako ako praktické dôvody.

Keď to všetko spojíme, vidíme, že hodinky na ľavej ruke nie sú len náhodou alebo módnym výstrelkom. Je to výsledok praktických potrieb, historických súvislostí, technického dizajnu a zaužívaných spoločenských zvykov. A možno práve preto, keď si najbližšie zapneš hodinky, pozrieš sa na ne trochu inými očami.