Vieš, z čoho je vlastne zubná pasta vyrobená? V každej tube sa skrýva poriadna dávka vedy a chémie

Pravdepodobne aj ty začínaš deň tým, že zamieriš do kúpeľne a siahneš po zubnej kefke a paste. Možno ti vtedy napadla otázka: „Počkaj.., čím si to vlastne umývam zuby?“ Ak áno, nie si jediný.

Zubná pasta nie je len nejaká náhodná hmota. Je to zmes rôznych látok, ktoré spolu vytvárajú účinný čistiaci a ochranný prostriedok. Doslova ide o chémiu v tube, no nemusíš sa báť. Nie je nebezpečná. Každá zložka má svoj konkrétny účel, niektoré čistia, iné chránia, osviežujú alebo riešia konkrétny problém. Pozrime sa, čo sa v bežnej zubnej paste skrýva. Téme sa venoval YouTube kanál Explaining Everything.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Čo všetko sa nachádza v zubnej paste?

V prvom rade sú to abrazívne látky. Tie jemne obrusujú povrch zubov a odstraňujú zvyšky jedla, pigmenty z kávy či čaju a zubný povlak. Inak povedané, pomáhajú mechanicky čistiť zuby. Môžeš si ich predstaviť ako veľmi jemný piesok. Najčastejšie ide o oxid kremičitý alebo uhličitan vápenatý. Tieto názvy možno znejú zložito, ale nemusíš sa ich báť. Sú dostatočne účinné na odstránenie nečistôt, no zároveň natoľko jemné, aby nepoškodili zubnú sklovinu.

Potom sú tu detergenty. Možno si toto slovo ešte nepočul, ale ide o látky, ktoré vytvárajú penu. A áno, aj zubná pasta pení a  nie kvôli efektu, ale preto, aby sa lepšie rozložila po celej ústnej dutine a dostala sa aj do ťažko dostupných miest. Najčastejšie používaným detergentom je sodium lauryl sulfate, ktorý nájdeš aj v šampónoch či sprchových géloch.

Takto funguje fluorid v zubnej paste

Ďalšou dôležitou zložkou je fluorid. Najčastejšie ide o fluorid sodný alebo stanný fluorid. Pomáha posilňovať zubnú sklovinu a chráni ju pred kazom. Možno sa pýtaš, ako to funguje? Keď zješ niečo sladké alebo kyslé, baktérie v ústach vytvárajú kyseliny, ktoré oslabujú povrch zubov. Tento proces sa nazýva demineralizácia. Fluorid však dokáže túto stratu minerálov nielen zastaviť, ale aj zvrátiť. Ak si vyberáš zubnú pastu, hľadaj takú, ktorá obsahuje aspoň 1350 až 1500 ppmF, čo znamená častíc fluoridu na milión.

Ďalej tu máme zvlhčovadlá. Ich úlohou je udržať pastu vlhkú a zabrániť jej vysychaniu. Najčastejšie sa používajú sorbitol alebo glycerol. Okrem toho, že zachovávajú krémovú konzistenciu, majú aj jemne sladkastú chuť.

So zvlhčovadlami úzko súvisia spojivá a zahusťovadlá, ako sú xantánová guma, ktorá sa používa napríklad v náterových hmotách alebo čistiacich prostriedkoch či karagenan, čo je látka, ktorá získavaná z červených morských rias. Vďaka nim pasta drží pokope, nerozdeľuje sa a má správnu hustotu, takže sa dobre nanáša na kefku a nevytláča sa z tuby ako voda.

Sladidlá a príchute

Nechýbajú ani sladidlá a príchute. Hoci pasta neobsahuje cukor, mala by dobre chutiť. Používajú sa preto sladidlá ako xylitol či sacharín, ktoré sú bezpečné pre zuby. Osviežujúcu chuť dodáva mentol, mäta pieporná alebo rôzne ovocné arómy.

A nakoniec tu nájdeš aj špeciálne látky. Napríklad bieliace zložky, ako je peroxid alebo jemnejšie abrazíva, a látky proti citlivosti zubov, ako dusičnan draselný. Tieto zložky majú konkrétne využitie, preto by si mal po takýchto pastách siahnuť vtedy, keď máš špecifický problém.