Zabudni na diéty bez tuku. Tento spôsob stravovania podľa vedcov doslova nabíja mozog energiou

Už roky počúvame, že tuky sú nepriatelia zdravia. No nové zistenia z University of Missouri ale ukazujú, že práve tuk môže byť to, čo tvoj mozog potrebuje, aby zostal svieži aj v starobe. Výskum profesorky Ai-Ling Lin a doktorandky Kiry Ivanich, publikovaný v časopise Journal of Neurochemistry, naznačuje, že ketogénna diéta, teda spôsob stravovania založený na tukoch a nízkom príjme sacharidov, by mohla chrániť mozog pred Alzheimerovou chorobou, a to najmä u ľudí s genetickou predispozíciou.

Keď cukor zlyháva, mozog trpí

Mozog je orgán, ktorý spotrebuje viac energie než čokoľvek iné v našom tele. Normálne ju čerpá z glukózy, teda z cukru, ktorý získavame z jedla. No u niektorých ľudí tento systém nefunguje dokonale.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Vedci sa zamerali na gén APOE4, ktorý je najsilnejším známym genetickým rizikovým faktorom pre neskorý nástup Alzheimerovej choroby. Ak ho nesieš, tvoj mozog má väčší problém premieňať glukózu na energiu.

Ako vysvetľuje Kira Ivanich, „najmä ženy s týmto génom majú oslabenú schopnosť využívať glukózu, čo môže časom viesť k zníženiu mozgovej energie a kognitívnemu úpadku.“

A práve tu vstupuje do hry ketogénna diéta, spôsob stravovania, pri ktorom telo namiesto glukózy využíva ketóny. Tie vznikajú rozkladom tukov a dokážu nahradiť cukor ako zdroj energie pre mozog. Inými slovami, keď tvoj mozog nedokáže dobre spaľovať cukor, tuk ho dokáže „zachrániť“.

Ketogénna diéta ako palivo pre mozog a črevá

V rámci štúdie vedci skúmali myši s génom APOE4. Keď ich prešli na ketogénnu stravu, u samíc sa prejavili výrazné zmeny v črevnom mikrobióme, teda v zložení baktérií v črevách, a zároveň zvýšená hladina energie v mozgových bunkách.

Tento súvis je kľúčový, pretože ketogénna diéta neovplyvnila len samotný mozog, ale modulovala takzvanú os črevo–mozog. Znamená to, že zdravšie črevné baktérie zlepšujú spracovanie živín a metabolitov, ktoré následne podporujú tvorbu energie v mozgu.

Zaujímavé je, že samce rovnaký efekt nemali, čo naznačuje, že pohlavie hrá dôležitú úlohu v tom, ako mozog reaguje na túto diétu.

Vedkyňa Lin to nazýva „precíznou výživou“, teda výživou šitou na mieru jednotlivcovi podľa jeho genetiky, veku, pohlavia či črevného mikrobiómu. Znamená to, že to, čo funguje u jedného človeka, nemusí fungovať u druhého, pretože každý z nás má odlišnú biologickú výbavu.

Prečo sa o to zaujímať práve teraz

Alzheimerova choroba je zákerná v tom, že poškodenie mozgových buniek začína dávno pred prvými príznakmi. Väčšina ľudí si zmeny začne všímať až po šesťdesiatke, keď je už proces nezvratný. Profesorka Lin preto upozorňuje, že o zdravie mozgu sa treba starať v predstihu, nie až vtedy, keď zabúdame mená.

Ak si teda v strednom veku, tvoja strava môže byť kľúčom k tomu, ako bude tvoj mozog fungovať o 20 rokov.

„Ak dokážeme nájsť spôsob, ako spomaliť alebo predísť ochoreniu ešte predtým, než sa prejaví, znamená to obrovskú zmenu pre budúce generácie,“ hovorí.

Zaradenie potravín, ktoré podporujú tvorbu ketónov, napríklad ryby, morské plody, mäso, neškrobová zelenina (napr. brokolica, karfiol, cuketa), bobuľové ovocie, orechy, semienka, vajcia či plnotučné mliečne výrobky, môže byť jeden z jednoduchých krokov, ako mozgu pomôcť.