Chlieb býva často medzi prvými podozrivými, keď príde reč na priberanie. Nový výskum na myšiach ukazuje, že problém nemusí spočívať len v množstve kalórií. Dôležité môže byť aj to, že telo po takomto type stravy začne s energiou narábať inak než predtým. Na tému upozornil server brieflycurious.com.
Profesor Shigenobu Matsumura z Osaka Metropolitan University sa s tímom pozrel na otázku, ktorá sa opakuje už roky. Mnohí ľudia veria, že chlieb a ďalšie sacharidové potraviny podporujú priberanie, no doteraz nebolo celkom jasné, či je problém priamo v týchto potravinách, alebo skôr v tom, že po nich telo zmení svoj metabolizmus a začne sa správať inak.
Myši si vybrali sacharidy namiesto bežnej potravy
Výskumníci dali myšiam na výber. Mohli jesť štandardné krmivo, alebo siahnuť po chlebe, pšeničnej múke či ryžovej múke. Výsledok bol jasný. Myši začali výrazne uprednostňovať sacharidové potraviny a bežné krmivo prakticky prestali jesť.
Zaujímavé pritom je, že celkový príjem kalórií sa významne nezvýšil. To znamená, že myši nezačali jesť oveľa viac než predtým. Len vymenili jednu potravu za druhú. Napriek tomu im narástla hmotnosť aj množstvo telesného tuku.
„Tieto zistenia naznačujú, že pribúdanie na váhe nemusí byť spôsobené špecifickými účinkami pšenice, ale skôr silnou preferenciou sacharidov a súvisiacimi metabolickými zmenami,“ uviedol profesor Matsumura.
Myši nejedli výrazne viac, ich telo však míňalo menej energie
Vedci si najprv mysleli, že myši budú jednoducho viac jesť. Lenže ukázalo sa niečo iné. Kalórií neprijali výrazne viac, problém bol v tom, že ich telo začalo míňať menej energie.
Inak povedané, organizmus nezačal pracovať ako pec, ktorá všetko hneď spáli. Skôr sa prepol do úspornejšieho režimu. Časť energie, ktorú by za normálnych okolností minul na bežné fungovanie, pohyb či tvorbu tepla, si začal vo väčšej miere šetriť a ukladať.
Pečeň začala ukladať a hromadiť tuk
Keď vedci analyzovali krv myší, našli v nej vyššie hladiny mastných kyselín a nižšie hladiny esenciálnych aminokyselín. Zmeny sa ukázali aj v pečeni, kde sa tuk hromadil a zároveň stúpla aktivita génov spojených s tvorbou mastných kyselín a transportom lipidov.
Preložené ešte jednoduchšie, telo sa nezmenilo len v tom, čo mu viac chutilo. Zmenilo sa aj to, ako narábalo s prijatou energiou. Nešlo teda len o väčšiu chuť na sacharidové jedlá, ale aj o vnútorné nastavenie organizmu, ktoré viac nahrávalo ukladaniu tuku.
Nešlo len o pšenicu, podobne fungovala aj ryža
Možno by si čakal, že problém súvisí výlučne s pšenicou alebo chlebom. Výsledky však ukázali, že podobný efekt sa objavil aj pri ryžovej múke. Myši v tejto skupine priberali podobným spôsobom ako tie, ktoré dostávali pšeničnú múku.
Inými slovami, podozrenie neostáva len pri chlebe. Nevyzerá to totiž tak, že vinníkom je len chlieb alebo pšenica. Skôr to naznačuje, že problém môže byť širší a súvisieť s tým, ako telo reaguje na sacharidové jedlá vo všeobecnosti.
Výsledky ukázali, že problém nie je taký jednoduchý
Výskum priniesol aj jedno menej intuitívne zistenie. Myši na vysokotukovej diéte s pridaním pšeničnej múky v skutočnosti priberali menej ako tie na vysokotukovej diéte so štandardným krmivom. Už to samo ukazuje, že vzťah medzi sacharidmi, tukmi a priberaním nie je taký jednoduchý, ako sa často prezentuje v skratkách na internete.
Práve preto by bolo chybou z tohto výskumu vyvodiť, že za obezitu môže automaticky chlieb. Štúdia skôr naznačuje, že niektoré sacharidové potraviny môžu meniť energetický výdaj a metabolické nastavenie tela spôsobom, ktorý podporuje ukladanie tuku. Zároveň však ukazuje, že záleží aj na širšom kontexte celej stravy.
Keď stravu upravili, problémy sa rýchlo zmiernili
Dobrou správou je, že keď vedci odstránili pšeničnú múku z jedálnička myší, ich hmotnosť aj metabolické odchýlky sa rýchlo zlepšili. Návrat k vyváženejšej strave pomohol telu opäť lepšie regulovať hmotnosť.
To naznačuje, že tieto zmeny nemusia byť trvalé. Organizmus sa dokáže po úprave jedálnička pomerne rýchlo vrátiť do priaznivejšieho stavu. Inými slovami, telo si vie po zmene stravy znovu nastaviť normálnejší režim.
Vedci chcú teraz overiť, či sa to potvrdí aj u ľudí
Matsumura a jeho tím plánujú pokračovať výskumom na ľuďoch. Chcú overiť, do akej miery sa zistenia z myší prenášajú aj na reálne stravovacie návyky človeka.
Zaujíma ich tiež, ako metabolickú odpoveď menia celozrnné produkty, nerafinované obilniny, potraviny bohaté na vlákninu, kombinácia sacharidov s bielkovinami a tukmi, spôsob spracovania jedla či načasovanie konzumácie. Práve tam sa môže skrývať odpoveď na to, prečo niektoré sacharidové jedlá podporujú priberanie viac než iné a prečo nie je jedno, v akej podobe ich ješ.