Najskôr si všimneš len drobnosť. Nohavice sedia tesnejšie, váha ukazuje o kilo viac a pritom máš pocit, že nerobíš nič inak než pred rokmi. Neješ výrazne viac, nehýbeš sa výrazne menej, no telo už nereaguje tak ako kedysi. Výskum z Karolinska Institutet ukazuje, že problém nemusí byť len v „spomalenom metabolizme“, ale priamo v tom, ako starnúce tukové tkanivo pracuje s uloženým tukom.
Vedci sledovali tukové bunky 54 mužov a žien priemerne 13 rokov a zistili, že u všetkých sa postupne spomaľovala obmena tukov v tukovom tkanive. Inými slovami, tukové bunky síce ďalej tuk prijímajú a ukladajú, no s pribúdajúcim vekom ho horšie odstraňujú. Práve táto nerovnováha môže vysvetľovať, prečo sa kilogramy lepia na telo ľahšie, aj keď človek navonok nezmení svoj bežný režim.
Tukové bunky s vekom horšie „vypratávajú“ uložený tuk
Tukové bunky nie sú len pasívne zásobníky, do ktorých telo odkladá prebytočnú energiu. Tuk sa v nich neustále obmieňa. Časť lipidov do bunky prichádza, časť z nej odchádza. Problém je, že s pribúdajúcim vekom sa podľa vedcov spomaľuje najmä druhá časť tohto procesu, teda odstraňovanie tukov z tukového tkaniva.
Ak sa tomu telo, presnejšie tvoj denný režim, neprispôsobí, rovnaký jedálniček už nemusí mať rovnaký výsledok ako kedysi. Účastníci štúdie, ktorí pokles lipidového obratu nevyrovnali nižším príjmom kalórií, pribrali v priemere o 20 percent. Nešlo teda o to, že by sa zrazu začali prejedať. Skôr pokračovali v režime, ktorý im predtým stačil, no ich tukové tkanivo už pracovalo inak.
„Výsledky po prvýkrát ukazujú, že procesy v našom tukovom tkanive regulujú zmeny telesnej hmotnosti počas starnutia spôsobom, ktorý je nezávislý od iných faktorov. To by mohlo otvoriť nové možnosti liečby obezity,“ hovorí Peter Arner z Karolinska Institutet.
Po operácii chudnutia rozhodovalo aj to, ako tukové bunky pracovali pred zákrokom
Druhá časť výskumu ukázala ešte zaujímavejší paradox. Vedci sledovali aj 41 žien, ktoré podstúpili bariatrickú operáciu, teda zákrok určený na výrazné zníženie hmotnosti. Po štyroch až siedmich rokoch sa ukázalo, že dlhodobé udržanie nižšej váhy nesúviselo len so samotnou operáciou, ale aj s tým, ako ich tukové tkanivo pracovalo ešte pred zákrokom.
Lepšie výsledky mali ženy, ktoré mali pred operáciou pomalšiu rýchlosť odstraňovania lipidov z tukových buniek. Na prvé počutie to znie nelogicky, no práve u nich mohol byť väčší priestor na zlepšenie. Ich tukové tkanivo sa po výraznom schudnutí dokázalo viac prispôsobiť, čo im mohlo pomôcť udržať si nižšiu hmotnosť dlhšie.
Pohyb môže tukovým bunkám pomôcť, aby nezostali v spomalenom režime
Z praktického pohľadu je dôležité hlavne to, že lipidový obrat nemusí byť úplne nemenný. Staršie výskumy naznačili, že pravidelná fyzická aktivita dokáže obmenu tukov v tukovom tkanive podporiť. Nová štúdia do toho zapadá a zároveň naznačuje, že po výraznom schudnutí, napríklad po bariatrickej operácii, môže byť pohyb jedným z faktorov, ktorý rozhoduje o tom, či si človek nižšiu hmotnosť udrží aj po rokoch.
„Obezita a ochorenia, ktoré s ňou súvisia, sa stali globálnym problémom. Pochopenie lipidovej dynamiky a toho, čo reguluje veľkosť tukovej hmoty u ľudí, nikdy nebolo dôležitejšie,“ hovorí Kirsty Spalding z Karolinska Institutet.
Vedci čítali vek tuku podľa stôp po jadrových testoch
Vedci sa pritom nespoliehali len na váhu, obvod pásu alebo dotazníky o strave. Do tukového tkaniva sa pozreli cez stopu, ktorú v ľudskom tele nechala história. Po jadrových testoch v 20. storočí sa v atmosfére zvýšilo množstvo uhlíka 14C a tento uhlík sa cez potravový reťazec dostal aj do tukov uložených v tele. Vďaka tomu dokázali výskumníci odhadnúť, ako rýchlo sa triglyceridy v tukovom tkanive obmieňajú.
Práve táto metóda ukázala dôležitý rozdiel. Pri starnutí sa spomaľovalo najmä odstraňovanie lipidov z tukového tkaniva. Pri výraznom schudnutí však podľa štúdie nehrala hlavnú úlohu rýchlejšia „likvidácia“ starého tuku, ale skôr to, že sa menila rýchlosť, akou tukové tkanivo prijímalo nové lipidy. Inak povedané, úspešné chudnutie nebolo len o tom, koľko tuku telo dostane von z buniek, ale aj o tom, koľko nového tuku sa do nich vôbec dostane späť.
Rovnaký režim po rokoch nemusí stačiť na rovnakú váhu
Pointa štúdie nie je v tom, že človek po určitom veku musí nevyhnutne priberať. Skôr ukazuje, že režim, ktorý ti kedysi stačil na udržanie váhy, nemusí po rokoch fungovať rovnako. Ak tukové tkanivo pomalšie odstraňuje lipidy a denný príjem energie zostane rovnaký, rovnováha sa môže nenápadne posunúť. Nie zo dňa na deň, ale pomaly, presne tak, ako si to veľa ľudí všimne až pri pohľade na váhu alebo oblečenie.
Preto dáva väčší zmysel pozerať sa na pohyb nielen ako na spôsob, ako „spáliť kalórie“. Pravidelná fyzická aktivita môže ovplyvňovať aj samotné správanie tukového tkaniva. A pri jedle nemusí ísť o drastickú diétu. Často stačí pochopiť, že telo po rokoch nemusí zvládať rovnaký energetický prebytok tak ako kedysi.
Štúdia zároveň naznačuje, prečo je udržanie váhy po veľkom schudnutí také ťažké. Nezávisí len od pevnej vôle alebo od toho, či človek „dodrží plán“. Dôležité môže byť aj to, ako sa tukové tkanivo dokáže po schudnutí prispôsobiť. Práve tu sa otvára priestor pre ďalší výskum, ktorý by raz mohol vysvetliť, prečo niekomu nižšia váha vydrží roky a inému sa kilogramy vrátia späť napriek veľkej snahe.