Počítanie kalórií vyzerá jednoducho len dovtedy, kým ho nemusíš robiť každý deň. Kontrolovať porcie, sledovať jedálniček a odolávať pokušeniu celé mesiace je pre mnohých ľudí únavnejšie než samotná diéta. Nová štúdia Adelaidskej univerzity ukazuje, že prerušovaný pôst môže viesť k podobnému úbytku hmotnosti ako bežné obmedzenie kalórií, no ľudia sa k výsledku dopracujú iným spôsobom.
Obe skupiny schudli približne sedem kilogramov
Výskumníci z Adelaidskej univerzity zaradili do štúdie 209 dospelých s obezitou a zvýšeným rizikom vzniku diabetu 2. typu. Intervencia trvala šesť mesiacov a potom účastníkov sledovali ďalší rok.
Prvá skupina dodržiavala prerušovaný pôst spojený so skorým časovo obmedzeným jedením. Druhá mala každý deň znížiť príjem na 70 percent bežnej energetickej potreby. Tretia dostala iba všeobecné odporúčania zdravého stravovania.
Obe aktívne skupiny každé dva týždne konzultovali svoj režim s odborníkmi na výživu. Kontrolná skupina získala rady iba na začiatku, preto výsledky nemožno automaticky preniesť na človeka bez odbornej podpory.
Po šiestich mesiacoch schudli účastníci pri prerušovanom pôste aj pri každodennom obmedzovaní kalórií približne sedem kilogramov. Kontrolná skupina zhodila okolo dvoch kilogramov. Číslo na váhe teda medzi oboma diétami veľký rozdiel neukázalo.
Pri kalorickej diéte rozhodovala kontrola nad jedlom
Rozdiel sa ukázal v dotazníkoch o stravovacom správaní. Ľudia na klasickej kalorickej diéte začali viac kontrolovať, čo a koľko zjedia. Lepšie zvládali porcie a menej často podľahli situáciám, pri ktorých pôvodný plán zvyčajne ide bokom.
Vedci sledovali najmä takzvanú disinhibíciu, teda stratu kontroly nad jedením. Môže ju spustiť stres, zlá nálada, oslava alebo otvorené balenie sladkostí. Väčšinu času svoj plán držíš, no po náročnom dni sa môže rýchlo rozpadnúť.
Pokles disinhibície vysvetľoval približne 15 percent celkového účinku kalorickej diéty na zmenu hmotnosti. Nešlo len o pevnú vôľu. Časť úspechu súvisela s tým, ako dobre ľudia zvládali chvíle, keď by inokedy zjedli viac, než plánovali.
V tejto skupine klesol aj pocit hladu a väčšia kontrola nad jedlom pretrvávala aj po skončení šesťmesačnej intervencie. Napriek tomu neschudli viac než účastníci na prerušovanom pôste.
Pôst fungoval aj bez každodenného počítania
Pôstna skupina mala podstatne odlišný režim. Počas troch nesusediacich dní v týždni mohli účastníci jesť iba medzi ôsmou ráno a dvanástou na poludnie. V tomto čase prijali približne 30 percent svojej dennej energetickej potreby. Potom nasledovalo 20 hodín bez jedla.
Počas ostatných dní nemali predpísaný kalorický limit. Nešlo teda o známu diétu 16:8 ani o obyčajné vynechanie raňajok. Tri pôstne dni boli pomerne prísne.
Dáta z tejto skupiny neukázali, že by za schudnutím stála lepšia kontrola nad jedlom. Ľudia schudli podobne ako pri klasickej diéte, no výraznejšie si nevybudovali návyky, ktoré by im pomáhali každý deň odolávať pokušeniu alebo zmenšovať porcie.
Tri výrazne obmedzené dni znížili celkový týždenný príjem energie aj bez kontroly každého jedla. Samotná štúdia však metabolický mechanizmus neskúmala, preto z nej nemožno vyvodiť, že pôst zrýchľuje spaľovanie alebo prináša výhodu nad rámec nižšieho príjmu.
Ak ťa unavuje neustále premýšľanie nad jedlom, pevne stanovené dni môžu byť zrozumiteľnejšie. Pôst však nie je ľahký. Prijať iba 30 percent potrebnej energie a potom 20 hodín nejesť môže byť náročnejšie než menšie obmedzenie každý deň.
Prejedanie sa nepotvrdilo, únava áno
Pri prerušovanom pôste sa často objavuje obava, že človek po dlhom hladovaní všetko dobehne. Výskumníci však podľa použitých dotazníkov nezaznamenali zhoršenie stravovacieho správania ani príznakov závislosti od jedla.
Medzi pôstom a kalorickou diétou nebol výrazný rozdiel pri depresii ani úzkosti. V druhom mesiaci sa stres zlepšil menej v pôstnej skupine, no po šiestich mesiacoch už rozdiel nepretrvával. Obe skupiny hlásili lepšiu náladu a celkovú pohodu.
Účastníci v tejto skupine pri kontrolách častejšie uvádzali únavu. Prísne pôstne dni tak môžu byť pre niekoho prekážkou, najmä pri dlhodobom režime.
Do štúdie navyše nezaradili ľudí s diagnostikovanými poruchami príjmu potravy a účastníkov pravidelne sledovali dietológovia. Výsledky preto nemožno chápať ako dôkaz, že podobný pôst je vhodný pre každého.
Pôst môže pomôcť ľuďom, ktorých vyčerpáva každodenná kontrola jedla
Výsledky vedci publikovali v časopise Clinical Nutrition. Profesorka Leonie Heilbronn upozorňuje, že problémom mnohých diét nie je samotné chudnutie, ale ich dlhodobé dodržiavanie.
„Hoci mnohé diéty vedú k strate hmotnosti, býva ťažké ich dodržiavať, čo sťažuje jej dlhodobé udržanie. Výsledky našej štúdie naznačujú, že prerušovaný pôst by mohol ponúknuť inú cestu ľuďom, ktorí majú s bežnými diétami problém.“
Niekomu vyhovuje každý deň zmenšiť porcie a postupne si vybudovať väčšiu kontrolu nad jedlom. Iného takýto režim po niekoľkých týždňoch vyčerpá.
Práve ľuďom, ktorí nedokážu dlhodobo strážiť každé jedlo, by mohol viac vyhovovať režim s jasne oddelenými pôstnymi dňami. Autori preto navrhujú, aby budúce štúdie hľadali spôsob, ako takýchto ľudí rozpoznať ešte pred začiatkom diéty.
Výskum sledoval účastníkov 18 mesiacov, čo je na pomery podobných štúdií pomerne dlhé obdobie. Vzorka 209 ľudí však zostáva malá. Kontrolná skupina bola navyše nezvyčajne motivovaná. Osem zo 41 ľudí v nej schudlo viac než päť percent pôvodnej hmotnosti aj bez pravidelnej podpory.
Štúdia nedokazuje, že prerušovaný pôst funguje lepšie než počítanie kalórií. Nepotvrdila ani to, že spoľahlivo zabráni návratu kilogramov. Ukázala však, že k podobnému výsledku sa dá dostať dvoma odlišnými cestami. Otázkou zostáva, či raz dokážeme vybrať vhodnú diétu na mieru konkrétneho človeka skôr, než sa opäť pustí do režimu, ktorý po pár týždňoch vzdá.