Výskumníci z University of Massachusetts Amherst opisujú jav, ktorý stojí za pozornosť. Ak sa v ranej dospelosti opakovane spojí alkohol so stresom, niektoré zmeny v nervových okruhoch môžu pretrvávať až do stredného veku. V experimente sa objavili aj po období úplnej abstinencie.
Štúdia vyšla v časopise Alcohol: Clinical and Experimental Research a pracovala s myšami, nie s ľuďmi. Výsledky preto nemožno zjednodušiť na tvrdenie, že každý, kto v mladosti pil počas stresového obdobia, má automaticky poškodený mozog. Výskum však ukazuje, ako môže kombinácia alkoholu a chronického stresu zasiahnuť oblasť mozgu, ktorá pomáha pri rozhodovaní, pozornosti a prispôsobovaní sa zmenám.
Najrizikovejší nie je pohár, ale vzorec správania
Alkohol sa často používa ako rýchly spôsob, ako stlmiť tlak po náročnom dni. Problém nastáva vtedy, keď sa z neho stane pravidelná odpoveď na stres. Mozog si týmto spôsobom vytvára návyk: namiesto toho, aby záťaž zvládal vlastnými regulačnými mechanizmami, naučí sa spoliehať na chemickú skratku.
Práve tento vzorec sa tím Eleny Vazey rozhodol skúmať. Myši najskôr zvykli na pitie roztoku etanolu s koncentráciou 15 %. Potom nasledovali štyri cykly, v ktorých sa striedalo chronické prerušované vystavenie alkoholovým parám a opakovaný stres. Kontrolná skupina bola vystavená iba vzduchu a nezažila stresový protokol. Vedci tak neporovnávali bežné občasné pitie s abstinenciou, ale model kombinovanej záťaže, v ktorej sa alkohol a stres navzájom posilňujú.
Po tejto fáze prišli tri mesiace abstinencie. Pri myšiach ide o dostatočne dlhé obdobie na to, aby sa ukázalo, či sa mozog po predchádzajúcej záťaži vráti do pôvodného stavu, alebo si časť zmien ponechá. Testy prebiehali v strednom veku, keď mali zvieratá približne 11 mesiacov. O mesiac neskôr výskumníci skúmali ich mozog.
Pamäť zostala, problém sa ukázal pri zmene pravidiel
Výsledky neukázali jednoduchý príbeh o poškodenom mozgu. Myši s históriou alkoholu a stresu sa v Barnes maze teste dokázali naučiť, kde sa nachádza cieľ. Priestorové učenie teda zostalo zachované. Problém sa objavil až v momente, keď vedci zmenili pravidlá a cieľ presunuli.
V tejto fáze začali myši z experimentálnej skupiny robiť viac chýb a trávili menej času v správnej oblasti. Nešlo teda o to, že by sa nedokázali nič naučiť. Ťažšie opúšťali starú stratégiu a pomalšie sa prispôsobovali novej situácii. Tento typ schopnosti sa označuje ako kognitívna flexibilita.
Vazey v tlačovej správe upozorňuje, že stredný vek je obdobie, keď sa podobné problémy začínajú hromadiť. Alkohol patrí medzi známe rizikové faktory skoršieho kognitívneho poklesu a v tomto experimente vytvorila kombinácia alkoholu a stresu práve taký druh ťažkostí s adaptáciou, aký sa objavuje aj v skorých fázach demencie. Neznamená to, že myši mali demenciu. Výskumníci však zachytili podobný funkčný problém: slabšiu schopnosť zmeniť správanie, keď sa zmenia podmienky.
V mozgovom kmeni zlyhávala brzda stresovej reakcie
Najdôležitejšia stopa viedla do oblasti mozgového kmeňa nazývanej locus coeruleus, skrátene LC. Ide o malé jadro, ktoré má veľký vplyv na pozornosť, stresovú reakciu a adaptívne rozhodovanie. Funguje ako dispečing bdelosti. Keď príde stres, aktivuje sa. Keď záťaž pominie, zdravý systém sa dokáže znova utíšiť.
U myší s históriou alkoholu a stresu tento mechanizmus nefungoval správne. Výskumníci našli známky zníženej autoinhibičnej funkcie, teda slabšej schopnosti LC vypnúť vlastnú aktivitu po stresovej reakcii. Systém, ktorý má mozgu pomôcť prepnúť z pohotovosti späť do normálneho režimu, tak zostal aj po abstinencii horšie regulovaný.
Okrem toho sa v tejto oblasti objavili markery oxidačného stresu, apoptózy a zníženej integrity tkaniva. Oxidačný stres zjednodušene pripomína vnútorné hrdzavenie buniek, pri ktorom sa poškodzujú dôležité bunkové štruktúry. Apoptóza je programovaná bunková smrť. Takéto patologické znaky sa sledujú aj pri poruchách spájaných so starnutím mozgu vrátane Alzheimerovej choroby.
Tri mesiace bez alkoholu nevymazali starý vzorec
Ďalší dôležitý výsledok sa týkal samotného pitia. Myši, ktoré prešli kombináciou alkoholu a stresu, pili dobrovoľne viac alkoholu aj v strednom veku. Tento vzorec pretrval napriek tomu, že predtým absolvovali predĺženú abstinenciu. Keď ich vedci znova vystavili stresovej výzve, sklon k pitiu sa vrátil.
Tieto zistenia sú dôležité pre pochopenie mechanizmu závislosti a recidívy. Ak sa podobný mechanizmus potvrdí u ľudí, návrat k alkoholu po období abstinencie nebude možné vysvetľovať len ako slabú vôľu alebo zlé rozhodnutie. Po rokoch stresu a pitia môže mozog reagovať inak, pretože jeho regulačné okruhy zostali prestavané.
Vazey preto hovorí, že mozog sa môže po histórii chronického stresu a pitia zotavovať len ťažko. Podľa nej môžu práve pretrvávajúce zmeny v LC zhoršovať rozhodovanie, podporovať návrat k alkoholu a urýchľovať typ kognitívneho poklesu, ktorý sa spája so starnutím.
Výskum posúva pozornosť od samotného množstva alkoholu k tomu, prečo po ňom človek siaha. Najväčšie riziko nemusí predstavovať občasný pohár, ale dlhodobý návyk riešiť ním záťažové situácie. Ak sa takáto spojka vytvorí skoro, mozog si ju môže niesť aj do obdobia, keď pitie na prvý pohľad dávno skončilo.