Každý majiteľ psa chce pre svojho miláčika to najlepšie. Kupujeme mu kvalitné krmivo, hračky aj maškrty, no mnohí mu jedlo pripravujú sami alebo sa s ním podelia o zvyšok obeda.
Práve pri domácej strave sa názory majiteľov rozchádzajú. Jedni nedajú dopustiť na surové mäso a BARF, druhí všetko radšej uvaria. Samotný spôsob prípravy však ešte nerozhoduje o tom, či pes dostáva dobré jedlo. Dôležité je zloženie misky, pôvod surovín aj hygiena pri ich spracovaní.
Surové alebo varené mäso?
Čo bez problémov zje mladý aktívny pes, môže staršiemu alebo chorému zvieraťu rozhádzať trávenie. Rozdiel robí vek, zdravotný stav psa, množstvo tuku aj konkrétny druh mäsa.
Samotné mäso navyše nie je kompletná strava. Psovi môžu chýbať vitamíny, minerály, mastné kyseliny alebo vápnik, hoci miska vyzerá na prvý pohľad bohato. Ak chceš domácim jedlom nahradiť bežné kompletné krmivo, recept by mal zostaviť veterinár alebo odborník na výživu psov. Mäso s ryžou a mrkvou totiž môže pôsobiť zdravo, no pri dlhodobom podávaní v ňom chýbajú dôležité živiny.
Pri surovom mäse rozhoduje hygiena
Priaznivci BARF stravy hovoria, že surové mäso je pre psa prirodzenejšie. Surové však automaticky neznamená zdravšie. Oveľa viac záleží na kvalite mäsa a na tom, čo všetko sa v miske nachádza.
Najväčším rizikom sú baktérie a parazity. V surovom mäse sa môžu objaviť salmonely, E. coli, kampylobaktery či listérie. Pes môže dostať hnačku a vracať, no niekedy nemá žiadne príznaky a baktérie ďalej vylučuje stolicou. Tie sa potom ľahko dostanú na podlahu, misku alebo ruky človeka.
Surová strava preto nie je ideálna v domácnosti s malými deťmi, tehotnými ženami, seniormi alebo ľuďmi s oslabenou imunitou. Pre nich môže byť kontakt s podobnými baktériami vážnejší než pre zdravého dospelého človeka.
Pri BARF strave kupuj mäso zo spoľahlivého zdroja a nenechaj ho cestou domov zohriať. Rozmrazuj ho v chladničke, nie na kuchynskej linke. To, čo pes nezje, nenechávaj v miske celé hodiny.
Po príprave umy ruky, pracovnú dosku, nôž aj misku. Na psie mäso je najlepšie vyčleniť samostatnú dosku a pomôcky, ktoré nebudeš používať pri varení pre ľudí.
Uvarené mäso je bezpečnejšie, nie však priamo z taniera
Uvarením sa zbavíš veľkej časti baktérií a parazitov, no z tvojho obeda sa tým stále nestáva krmivo pre psa. Mäso pre zviera priprav bez omáčky, silného korenia a veľkého množstva tuku.
Cibuľa, cesnak, pór či pažítka do misky vôbec nepatria. Obsahujú látky, ktoré poškodzujú červené krvinky psa, a to aj po uvarení alebo vo forme sušeného korenia. Pozor preto na bujóny, hotové omáčky a koreninové zmesi s cibuľovým alebo cesnakovým práškom.
Nevhodný je aj mastný výpek, koža z kuraťa a veľké kusy tuku. Citlivému psovi môžu spôsobiť hnačku alebo vracanie, pri väčšom množstve hrozí aj zápal pankreasu.
Varené kuracie alebo morčacie mäso sa často podáva pri tráviacich problémoch. Na pár dní môže byť súčasťou šetriaceho režimu, ideálne po dohode s veterinárom. Kuracie mäso s ryžou však nie je strava, na ktorej by mal pes fungovať celé mesiace.
Varené kosti nedávaj psovi nikdy
Mnohí ľudia nechajú v uvarenom mäse aj kosť v domnení, že psovi doprajú prirodzenú maškrtu. V skutočnosti mu tým koledujú o vážny úraz.
Tepelne upravené kosti by pes nemal dostať. Ako upozorňuje American Kennel Club, varením sa mení ich štruktúra. Kosť skrehne a pri hryzení sa môže rozpadnúť na ostré úlomky.
Tie môžu porezať ďasná a jazyk, uviaznuť v hrdle, upchať črevo alebo prepichnúť stenu tráviaceho traktu. V takom prípade pes potrebuje rýchlu veterinárnu pomoc.
Predstava, že surová kosť je bezriziková, je mýtus. Síce sa štiepi menej než varená, stále môže zlomiť zub, uviaznuť v hrdle alebo upchať črevo. Navyše na nej môžu zostať baktérie zo surového mäsa.
Bezpečnejšou voľbou sú dentálne maškrty, žuvacie výrobky určené pre psy alebo pevná hračka zodpovedajúca veľkosti zvieraťa. Keď sa začne rozpadať na malé kúsky, vezmi mu ju.
V prípade, že pes uvarenú kosť predsa len prehltne, doma vracanie nevyvolávaj. Ostrý úlomok by mohol pri návrate poraniť pažerák. Zavolaj veterinárovi a povedz mu, akú kosť pes zjedol a približne aký veľký kus prehltol.
Čo ešte môžeš psovi uvariť?
Ryžu, cestoviny a zemiaky podávaj dôkladne uvarené a bez soli, masla či korenín. Surové zemiaky, najmä zelené alebo naklíčené, do psej misky nepatria. Môžu obsahovať viac solanínu, ktorý je pre psa toxický.
Niektoré druhy zeleniny môže pes zjesť aj surové, no po rozmixovaní, nakrájaní alebo krátkom uvarení ich strávi ľahšie. Mrkva, tekvica či cuketa môžu jedálniček doplniť, no nemali by zabrať polovicu misky iba preto, že pôsobia zdravo.
Pri domácom varení robí majiteľom najväčší problém vápnik. Mäso obsahuje veľa fosforu, no málo vápnika. Dlhodobý nepomer môže poškodiť kosti a zuby, najmä u rastúcich šteniat.
Zvýšenú pozornosť si vyžadujú psy s ochorením obličiek, pečene alebo pankreasu. Jedlo, ktoré zdravému psovi neublíži, môže chorému zvieraťu stav zhoršiť. Náhodné recepty z internetu sú v takom prípade zbytočný hazard.
Varená strava dokáže psovi skvele prospievať, no neodpúšťa odhad „od oka“. Miska plná mäsa ešte neznamená vyváženú stravu. Pes potrebuje správne množstvo energie, bielkovín, tukov, vitamínov a minerálov, nie iba to, čo mu najviac chutí.