Cestoviny patria medzi jedlá, ktoré máme doma poruke pomerne často. Sú rýchle, jednoduché na prípravu a s dobrou omáčkou z nich vieš za pár minút spraviť obed aj večeru. Pri nákupe však väčšina ľudí rieši najmä cenu, značku alebo tvar. O spôsobe výroby ti pritom môže veľa napovedať aj samotný povrch cestovín.
Ako upozorňuje Pantymian na sociálnych sieťach, rozdiel medzi hladkými a drsnejšími cestovinami nevzniká náhodou. Súvisí so spôsobom, akým dostanú pri výrobe svoj tvar.
Hladký a drsný povrch vznikajú iným spôsobom
Určite si si už všimol, že niektoré sušené cestoviny sú výrazne žlté, lesklé a takmer dokonale hladké. Iné sú bledšie, matnejšie a na dotyk drsné. Veľa závisí od toho, cez akú matricu sa cesto pri výrobe pretláča.
Pri tradičnejšom postupe sa používajú bronzové matrice. Tie zanechávajú na cestovinách množstvo drobných nerovností a povrch je po vysušení drsnejší a pórovitejší.
Na obale sa môže objaviť označenie „trafilata al bronzo“, „al bronzo“ alebo „bronze cut“. Znamená to, že cestoviny prešli pri výrobe cez bronzovú matricu.
Takýto povrch má pri varení jednu praktickú výhodu. Omáčka sa na ňom drží lepšie ako na dokonale hladkej cestovine. Najviac to oceníš pri jedlách, kde nechceš, aby väčšina omáčky po dojedení zostala na dne taniera.
Pri hustej omáčke je rozdiel vidieť najviac
Drsnejšie cestoviny sa hodia napríklad k paradajkovým omáčkam, pestu či krémovým omáčkam. Na nerovnom povrchu sa omáčka jednoducho udrží ľahšie.
Rolu hrá aj tvar. Zatiaľ čo v dutinách penne či rigatoni sa omáčka schová sama, na špirálach fusilli ju podržia záhyby. Široké tagliatelle sú zase ako stvorené pre husté mäsové ragú.
Aj preto môže rovnaká omáčka s dvoma rôznymi druhmi cestovín pôsobiť trochu inak. Pri jednej sa rozloží po celom povrchu, pri druhej sa väčšia časť stiahne na dno. Nejde pritom len o vzhľad. Ak sa omáčka drží priamo na cestovine, dostaneš pri každom súste približne rovnaký pomer oboch častí jedla.
Rozdiel si môžeš všimnúť aj pri miešaní cestovín priamo v panvici s omáčkou. Drsnejší povrch ju na seba naberá postupne, takže cestoviny nepôsobia, akoby boli iba poliate zhora. Práve preto sa pri niektorých jedlách oplatí cestoviny po uvarení ešte chvíľu premiešať priamo s omáčkou namiesto toho, aby si ich spojil až na tanieri.
Hladké cestoviny nie sú automaticky zlé
Pri modernej priemyselnej výrobe sa často používajú matrice s teflónovým povrchom. Cesto cez ne prechádza ľahšie a výsledkom sú hladšie a lesklejšie cestoviny.
Aj tie môžu chutiť veľmi dobre. Rozdiel pocítiš skôr pri tom, ako sa spoja s omáčkou. Pri jednoduchom jedle s olivovým olejom, cesnakom alebo ľahšou omáčkou ti hladký povrch nemusí vôbec prekážať. Pri hustejšom ragú alebo krémovej omáčke už vie byť drsnejšia cestovina praktickejšia.
Pozri si aj zloženie na obale
Povrch je dobrá pomôcka, no pri nákupe sa oplatí otočiť balenie a pozrieť si aj zloženie. Pri klasických sušených cestovinách býva veľmi krátke – základ tvorí semolina z tvrdej pšenice a voda. Pri vaječných alebo celozrnných variantoch sa zloženie mení podľa konkrétneho typu.
Zloženie je užitočné najmä vtedy, keď vedľa seba porovnávaš dva podobné výrobky. Predná strana obalu môže vyzerať prémiovo a niesť talianske názvy, no rozhodujúce informácie nájdeš až zozadu. Pri obyčajných cestovinách pritom žiadny dlhý zoznam surovín nepotrebuješ.
Samotná cena ti veľa nezaručí. Drahšie cestoviny môžu byť vyrábané tradičnejším spôsobom, no vysoká cenovka ešte sama osebe neznamená, že dostaneš lepší výrobok.
Bledší, matnejší a drsnejší vzhľad cestovín preto nemusí znamenať nič zlé. Pri hustej omáčke je práve takýto povrch často výhodou.