Každý majiteľ psa to pozná. Niekto sa spýta, koľko má pes rokov, ty jeho vek rýchlo vynásobíš siedmimi a máš odpoveď. Lenže výskumníci z UC San Diego School of Medicine ukázali, že pri biologickom starnutí toto pravidlo vôbec nesedí. Jednoročný pes podľa ich výpočtu zodpovedá približne tridsaťročnému človeku, nie sedemročnému dieťaťu.
Tím pod vedením profesora Treya Idekera sa preto nepozeral na kalendár, ale priamo do DNA. Vedcov zaujímala takzvaná metylácia, teda chemické značky na DNA, ktoré ovplyvňujú aktivitu génov. Ich vzorce sa počas života menia pomerne predvídateľne. Ideker ich prirovnal k vráskam na tvári — aj tie prezrádzajú vek, metyláciu však možno presne zmerať. Práve z takýchto zmien vznikajú takzvané epigenetické hodiny.
Vedci porovnali starnutie psov a ľudí priamo podľa DNA
Vedci pracovali so vzorkami krvi od 104 labradorských retríverov vo veku od šteniatok až po 16 rokov. Sledovali metyláciu na desiatkach tisíc miest v psej DNA a výsledky porovnali s už existujúcimi údajmi od 320 ľudí vo veku od jedného do 103 rokov.
Z dát nakoniec vyšiel matematický vzorec: ľudský vek = 16 × prirodzený logaritmus psieho veku + 31. Dvojročný pes tak vychádza približne na 42 ľudských rokov, štvorročný na 53 a dvanásťročný zhruba na 71. Nižšie si môžeš pozrieť, koľko ľudských rokov približne zodpovedá veku tvojho psa podľa tohto výpočtu.
- 1 rok psa = 31 ľudských rokov
- 2 roky psa = 42 ľudských rokov
- 3 roky psa = 49 ľudských rokov
- 4 roky psa = 53 ľudských rokov
- 5 rokov psa = 57 ľudských rokov
- 6 rokov psa = 60 ľudských rokov
- 7 rokov psa = 62 ľudských rokov
- 8 rokov psa = 64 ľudských rokov
- 9 rokov psa = 66 ľudských rokov
- 10 rokov psa = 68 ľudských rokov
- 11 rokov psa = 69 ľudských rokov
- 12 rokov psa = 71 ľudských rokov
- 13 rokov psa = 72 ľudských rokov
- 14 rokov psa = 73 ľudských rokov
- 15 rokov psa = 74 ľudských rokov
- 16 rokov psa = 75 ľudských rokov
- 17 rokov psa = 76 ľudských rokov
- 18 rokov psa = 77 ľudských rokov
- 19 rokov psa = 78 ľudských rokov
- 20 rokov psa = 79 ľudských rokov
Dvojročný pes sa tým, pochopiteľne, nemení na štyridsiatnika. Výpočet porovnáva najmä zmeny v metylácii DNA a načasovanie veľkých fyziologických etáp života. Nehovorí, že pes a človek v takto prepočítanom veku premýšľajú, správajú sa alebo sú na tom zdravotne rovnako.
Najväčší rozdiel oproti pravidlu 1:7 vidno na začiatku života. Psí organizmus sa vtedy mení veľmi rýchlo a neskôr tempo spomaľuje. Osemtýždňové šteňa malo napríklad epigenetický vek zodpovedajúci približne deväťmesačnému dieťaťu. Ideker pripomenul aj jednoduchší príklad: deväťmesačný pes už môže mať šteniatka. Pri ľudskom dieťati v rovnakom veku je niečo také nemysliteľné. Výsledky vedci publikovali v časopise Cell Systems.
Samotný prepočet psích rokov bol pritom len jednou časťou výskumu. Pri porovnaní psov, ľudí a myší vedci našli 394 génov, pri ktorých sa metylácia s vekom menila podobne naprieč všetkými tromi druhmi. Tieto gény sa zoskupili do piatich prepojených sietí a veľká časť z nich súvisela s vývojom organizmu.
Starnutie tak nemusí byť úplne nový proces, ktorý sa spustí až v dospelosti. Aspoň časť zmien môže nadväzovať na mechanizmy, ktoré sa rozbehli už počas vývoja tela a pokračujú aj neskôr v živote. Vďaka podobnostiam medzi jednotlivými cicavcami dokážu vedci porovnať aj to, v akej fáze biologického starnutia sa jednotlivé druhy nachádzajú.
Psy sú na takýto výskum vhodné aj z praktického dôvodu. Žijú s nami v rovnakom prostredí, stretávajú sa s podobnými chemickými látkami a počas života dostávajú pravidelnú veterinárnu starostlivosť.
Vzorec vznikol na labradoroch. Pri iných plemenách môže vyzerať inak
Výsledky môžu byť zaujímavé aj pre veterinárov. Vek psa hrá úlohu pri rozhodovaní o vyšetreniach či liečbe a jednoduchý pomer 1:7 môže najmä pri mladých zvieratách vytvárať dosť skreslenú predstavu o tom, v akej životnej fáze sa pes nachádza.
Háčik je v tom, že vedci skúmali výhradne labradorské retrívery. Jednotlivé plemená žijú rozdielne dlho a autori sami pripúšťajú, že pri iných psoch môže prepočet vyzerať inak. Nový vzorec teda zatiaľ neber ako univerzálnu kalkulačku pre každého psa.
Otáznikom nie je len samotné plemeno. Vedci pracovali s DNA z celej krvi, pričom zastúpenie jednotlivých typov krviniek sa počas života mení. Časť rozdielov v metylácii preto mohla súvisieť aj s tým. Výskumníci chceli výsledky preveriť na ďalších plemenách a zároveň zistiť, či by na podobné meranie namiesto krvi postačili aj sliny.
Samotná metóda má pritom širšie využitie než len prepočet psích rokov. Vedci ju chcú využiť aj pri skúmaní liekov či iných zásahov proti starnutiu. Namiesto čakania na to, koľko rokov pokusné zviera nakoniec prežije, môžu sledovať, či sa počas experimentu menia jeho epigenetické znaky starnutia.
Ideker po zverejnení výsledkov priznal, že sa na svojho šesťročného psa začal pozerať trochu inak. Podľa nového prepočtu mu totiž doma nepobehoval psí „štyridsiatnik“, ako by naznačovalo staré pravidlo, ale skôr čerstvý šesťdesiatnik.