Pohár vína k večeri má v našich hlavách zvláštny status. Nie je to „pitie“, skôr malý rituál po dni, niečo medzi relaxom a starou predstavou, že červené víno môže prospievať srdcu. Lenže nová veľká analýza z University of Washington tento obraz výrazne narúša. Ukazuje, že aj nízke dávky alkoholu sa spájajú so zvýšeným rizikom viacerých druhov rakoviny, zatiaľ čo možné priaznivé súvislosti pri srdci, cukrovke či demencii sú slabšie, neisté a vychádzajú najmä z pozorovacích dát.
Výskumníci sa nepozerali na jednu malú štúdiu. Prešli 843 vedeckých prác publikovaných do roku 2023 a skúmali vzťah alkoholu k 20 veľkým zdravotným následkom. Najtvrdší odkaz vyšiel pri rakovine. Pri nej autori nenašli hranicu, ktorú by bolo možné jednoducho označiť za bezpečnú. Zvýšené riziko sa objavovalo už pri konzumácii pod 10 gramov čistého alkoholu denne, čo je menej než jeden štandardný drink a približne zodpovedá menšiemu poháru vína.
Najtvrdší signál prišiel pri rakovine hltana, no alkohol zvyšoval riziko aj pri ďalších nádoroch
Najsilnejší varovný signál sa objavil pri rakovine hltana, teda v oblasti, ktorú si väčšina ľudí zjednodušene predstaví ako hlbšiu časť hrdla. Pri bežnej konzumácii alkoholu vedci našli najmenej 105 percentné zvýšenie relatívneho rizika. To neznamená, že každý druhý človek dostane rakovinu. Znamená to, že alkohol výrazne posúva riziko smerom nahor tam, kde už biologicky existuje problém.
Ešte dôležitejšie je, že nejde o izolovaný výstrelok v jednej diagnóze. Alkohol sa spájal aj s vyšším rizikom pri nádoroch, ktoré sú v populácii omnoho častejšie. Autori spomínajú napríklad rakovinu hrubého čreva a konečníka, prsníka, pažeráka, pečene, pankreasu či prostaty. Pri viacerých z nich sa zvýšené riziko objavovalo už pri nízkej konzumácii, teda pod hranicou jedného štandardného drinku denne.
Práve tu je podľa Dr. Emmanuely Gakidouovej rozdiel medzi rakovinou a ostatnými diagnózami najviditeľnejší. Kým pri srdcových, metabolických alebo neurologických ochoreniach sú výsledky zložitejšie, pri rakovine podľa nej dôkazy ukazujú rovnakým smerom: s rastúcim príjmom alkoholu rastie aj riziko. Typy rakoviny, pri ktorých autori našli zvýšené riziko už pri nízkom pití, sa v roku 2021 podieľali na 5,6 percenta všetkých úmrtí vo svete.
Pri srdci vyzerá alkohol na prvý pohľad lepšie. Lenže práve tu sa dá štúdia ľahko zle pochopiť
Pri srdci, cukrovke a demencii sa príbeh komplikuje. V pozorovacích štúdiách sa pri nízkom až miernom pití objavovalo nižšie riziko ischemickej choroby srdca, niektorých typov mozgovej príhody, cukrovky 2. typu a Alzheimerovej choroby či iných demencií. Na prvé počutie to znie ako argument pre známy večerný pohár vína. Lenže tieto dáta nehovoria, že alkohol človeka pred týmito chorobami chráni. Hovoria len to, že v sledovaných skupinách sa takáto súvislosť objavila.
Rozdiel je zásadný. Ľudia, ktorí pijú málo, sa môžu od abstinentov líšiť v mnohých veciach. Môžu mať iný príjem, stravu, viac pohybu, lepší prístup k zdravotnej starostlivosti alebo celkovo lepší zdravotný stav. A naopak, časť abstinentov nepije práve preto, že už má zdravotný problém. Takýto detail vie výsledok výrazne skresliť. Aj preto autori upozorňujú, že údajné priaznivé účinky pri srdci, metabolizme či demencii sú slabšie a neisté.
Do obrazu vstupujú aj genetické štúdie, ktoré sa nespoliehajú len na to, koľko alkoholu človek uvedie v dotazníku. Sledujú vrodené rozdiely, ktoré ovplyvňujú sklon k pitiu počas života. A práve tieto práce už ochranný efekt alkoholu nepotvrdzujú. Pri srdci, mozgovej príhode, cukrovke 2. typu ani demencii neukazujú jasný benefit, skôr neutrálny alebo nepriaznivý smer.
Hranica bezpečného pitia sa rozpadá. Každá krajina ju kreslí inde
Aj preto je problém, že odporúčania pre alkohol dnes nevyzerajú ako pevná vedecká hranica. Skôr pripomínajú kompromis každej krajiny. Niekde sa za nižšie riziko považuje približne 8 gramov alkoholu denne u žien, inde až 42 gramov. Pri mužoch sú rozdiely podobne veľké, od približne 10 do 52 gramov denne. V praxi je to rozdiel medzi malým množstvom vína a dávkou, ktorá sa už blíži k viacerým pohárom denne.
Autori zároveň upozorňujú na ďalší detail. V dátach nenašli systematický rozdiel medzi mužmi a ženami, ktorý by jasne vysvetľoval, prečo majú byť odporúčané limity podľa pohlavia také odlišné. Neznamená to, že telo každého človeka reaguje na alkohol rovnako. Skôr to ukazuje, že jednoduché tabuľky typu „muž môže viac, žena menej“ nemusia dostatočne zachytávať skutočné riziko naprieč rôznymi chorobami.
Výskumníci preto zdôrazňujú, že pri alkohole nestačí nakresliť jednu univerzálnu čiaru. Odporúčania by mali viac zohľadňovať vek, zdravotné riziká populácie, spôsob pitia a najmä fakt, že pri viacerých veľkých typoch rakoviny rastie riziko už od nízkych dávok. Dôležité teda nie je len to, či človek prekročí nejaký limit, ale aj to, aké ochorenia sú v jeho veku a prostredí najväčšou hrozbou.
Práve pri rakovine je odkaz najťažšie obísť. Verejnosť si alkohol stále spája najmä s pečeňou, opicou na druhý deň alebo závislosťou. Menej sa hovorí o tom, že sa spája aj s rakovinou prsníka, hrubého čreva či pažeráka. Malé množstvo alkoholu preto nie je biologicky neutrálne. Na jednej strane stojí konzistentnejšie zvýšené riziko niektorých druhov rakoviny, na druhej možné, ale neisté priaznivé súvislosti pri srdci, cukrovke či demencii.