Keď sa hovorí o liečbe plešatenia, väčšinou sa veľmi rýchlo objavia dve mená: finasterid a minoxidil. Finasterid zasahuje do hormonálneho mechanizmu, minoxidil sa spája najmä so zlepšením prekrvenia pokožky hlavy. Lenže androgenetická alopécia (najčastejší typ plešatenia) nefunguje ako porucha jedného spínača. Vlasový folikul pri nej slabne postupne, pod vplyvom hormónov, bunkového stresu, zápalu aj narušenej komunikácie medzi bunkami. Práve preto sa autori novej vedeckej analýzy pozreli aj na koreň Polygonum multiflorum, rastlinu známu z tradičnej čínskej medicíny.
Analýza publikovaná v Journal of Holistic Integrative Pharmacy nesľubuje zázračnú bylinu, ktorá vyrieši plešatenie. Skôr ukazuje, prečo sa rastlina, ktorú tradičná čínska medicína celé stáročia spájala s vlasmi, ich tmavnutím a rastom, dostala pod drobnohľad modernej biológie. Niektoré látky v jej koreni môžu podľa autorov zasahovať viac procesov naraz, od aktivity enzýmu 5α-reduktázy cez signálnu dráhu Wnt/β-catenin až po ochranu buniek vlasového folikulu pred predčasným zánikom.
Plešatenie nie je len o jednom hormóne. Vlasový folikul sa vypína postupne
Androgenetická alopécia nie je okrajový problém. Podľa autorov analýzy sa v Číne týka približne 21,3 % mužov a 6 % žien, pričom pribúda aj medzi mladšími ľuďmi. Liečba sa pritom už roky opiera najmä o dve známe látky. Finasterid zasahuje do premeny testosterónu na dihydrotestosterón, teda hormón, ktorý môže vlasové folikuly postupne zmenšovať. Minoxidil sa spája najmä s lepším prekrvením pokožky hlavy.
Problém je, že pri tomto type vypadávania vlasov nejde len o hormóny. Vlasový folikul oslabujú viaceré procesy naraz. Úlohu môže zohrávať predčasné odumieranie buniek, narušené rastové signály aj horšie zásobovanie tkaniva živinami. Práve tu autori vidia dôvod, prečo je Polygonum multiflorum vedecky zaujímavé. V jeho koreni opisujú látky ako emodín, physcion či TSG, ktoré by podľa doterajších dát mohli zasahovať viac biologických dráh súčasne.
Nejde teda o jeden liek s jedným cieľom. Skôr o zmes látok, ktorá môže pôsobiť na viac miest v okolí vlasového folikulu. To je aj dôvod, prečo autori hovoria o prístupe „viacero komponentov, viacero cieľov, viacero dráh“.
„Naša analýza prepája staré poznatky s modernou vedou. Prekvapilo nás, ako konzistentne historické texty, už od obdobia dynastie Tang, opisovali účinky, ktoré dnes dávajú zmysel aj z pohľadu biológie vlasov. Moderné štúdie ukazujú, že nejde len o folklór, ale o farmakológiu,“ uviedol Han Bixian, prvý autor vedeckej práce.
Vedci nehľadali legendu, ale konkrétne procesy vo vlasovom folikule
Autori nepracovali iba so starými herbárnymi textami. Do analýzy zahrnuli aj laboratórne práce a dostupné klinické pozorovania. Z nich vyplýva, že Polygonum multiflorum môže pôsobiť cez viacero látok naraz, najmä cez emodín, physcion a TSG. Tieto látky sa v štúdiách spájajú s ovplyvnením enzýmu 5α-reduktázy, aktiváciou rastovej dráhy Wnt/β-catenin, ochranou buniek vlasového folikulu pred predčasným zánikom a podporou mikrocirkulácie.
Práve mikrocirkulácia je pri vlasoch dôležitá. Folikul potrebuje kyslík, živiny a správne chemické signály, aby zostal aktívny. Keď sa tento systém naruší, vlas sa stenčuje, rastová fáza sa skracuje a folikul postupne stráca výkon. Ak látka dokáže zasiahnuť viac častí tohto procesu, dáva zmysel, že vedcov zaujme viac než jednoduché historické tvrdenie o „byline na vlasy“.
Tu však treba brzdiť očakávania. To, že rastlina vykazuje zaujímavé účinky v laboratórnych modeloch, ešte neznamená, že sa z nej automaticky stáva náhrada za finasterid alebo minoxidil. Samotní autori upozorňujú, že veľkú úlohu zohráva spôsob spracovania koreňa. Ten môže ovplyvniť množstvo aktívnych látok aj bezpečnosť výsledného prípravku.
Zaujímavý kandidát, ale nie hotový liek na plešatenie
Pri Polygonum multiflorum je dôležité nenechať sa uniesť slovom „prírodné“. Rastlinný pôvod automaticky neznamená, že je niečo bezpečné. Pri tejto byline sa v odbornej literatúre objavuje aj riziko poškodenia pečene, najmä pri nesprávnom spracovaní alebo nekontrolovanom užívaní. Preto by bolo zavádzajúce opisovať ju ako neškodnú alternatívu, ktorú si človek môže objednať z internetu a skúšať bez rozmyslu.
Autori štúdie vidia v PMT skôr kandidáta na ďalší vývoj. Aby sa z tradičnej rastliny stal kontrolovateľný liek alebo doplnok liečby, treba presne vedieť, ktoré látky sú účinné, v akej dávke, v akej forme a pri akom spracovaní koreňa. Pri rastlinných prípravkoch totiž nestačí názov byliny na obale. Rozhoduje pôvod rastliny, spôsob úpravy, koncentrácia účinných látok aj kontrola kvality.
Polygonum multiflorum tak dnes nepredstavuje odpoveď na plešatenie, ale skôr zaujímavú stopu. Ukazuje, že staré medicínske texty môžu niekedy obsahovať pozorovania, ktoré sa oplatí preveriť modernými metódami. Kým však neprídu kvalitné klinické štúdie na ľuďoch, zostáva táto čínska bylina sľubným kandidátom, nie riešením, ktoré by malo nahradiť overenú liečbu.