Spadne ti plechovka koly na zem a automaticky po nej párkrát poklepeš. Tento trik pozná takmer každý. Vedci ho však otestovali na viac než tisícke plechoviek a žiadnu výraznú pomoc nenašli.
Zatrasená plechovka a rýchle otvorenie sú pomerne spoľahlivý recept na lepkavý stôl. Poklepanie po jej vrchu alebo boku má údajne uvoľniť bublinky zo stien a zabrániť tomu, aby nápoj vystrelil von.
Táto predstava má fyzikálne opodstatnenie, no pri praktickom teste sa očakávaný efekt neukázal.
Po zatrasení sa vo vnútri plechovky začne diať toto
Oxid uhličitý sa do sýtených nápojov dostáva pod tlakom. Kým je plechovka zatvorená, veľká časť CO₂ zostáva rozpustená v nápoji. Po otvorení tlak prudko klesne a plyn začne z kvapaliny unikať.
Oveľa horšie to dopadne, keď si plechovkou tesne pred otvorením zatriasol.
V nápoji sa vytvoria drobné bublinky, do ktorých začne po poklese tlaku rýchlo prenikať CO₂. Bubliny zväčšujú svoj objem, stúpajú nahor a strhávajú so sebou kvapalinu. Pena potom skončí na stole namiesto pohára.
Rozdiel robí aj teplota. V studenom nápoji zostáva viac CO₂ rozpusteného, zatiaľ čo v teplom sa uvoľňuje ľahšie, a preto má po otvorení väčšiu tendenciu peniť.
Práve malé nerovnosti v plechovke pomáhajú bublinám rásť
Na ich vznik pomáhajú mikroskopické nerovnosti na vnútornej stene nádoby, drobné nečistoty alebo už existujúce plynové dutinky.

Práve odtiaľ pochádza myšlienka s poklepávaním. Jemný úder môže niektoré bublinky odlepiť od steny a poslať ich smerom k hladine ešte pred otvorením plechovky.
Každý úder však zároveň rozhýbe kvapalinu a vytvorí nové tlakové vlny.
Javier Rodríguez-Rodríguez a jeho kolegovia skúmali podobný jav pri známom „beer tapping“ triku, keď niekto udrie jednou fľašou do hrdla druhej. Tlaková vlna môže väčšie plynové dutiny rozbiť na množstvo menších bubliniek. Tým sa zväčší plocha, cez ktorú CO₂ preniká do plynu, a pena začne rásť oveľa rýchlejšie. Mechanizmus vedci opísali v práci Physics of beer tapping.
Pri silnejšom poklepávaní tak môžeš dosiahnuť presný opak toho, čo si chcel.
Poklepanie nepomohlo ani pri viac než tisícke plechoviek
V roku 2019 vedci vzali 1 031 plechoviek piva s objemom 330 mililitrov a známy trik si vyskúšali priamo v experimente. Časť plechoviek pred otvorením pretrepali a pri niektorých následne použili aj poklepávanie.
Časť plechoviek pretrepávali dve minúty. Vybrané kusy potom pred otvorením trikrát poklepali prstom po boku. Každú plechovku odvážili pred otvorením aj po ňom, takže mohli porovnať množstvo nápoja, ktoré pri penení uniklo.
Poklepanie nepomohlo.
Medzi poklepanými a nepoklepanými plechovkami vedci nenašli štatisticky významný rozdiel v množstve strateného nápoja. Platilo to pri zatrasených aj nezatrasených plechovkách. Výsledky experimentu sú dostupné aj cez University of Southern Denmark.
Test sa robil s pivom, nie s kolou či minerálkou, takže výsledok sa nedá bez výhrad preniesť na každý sýtený nápoj. Pri viac než tisícke plechoviek však poklepávanie žiadnu výhodu neukázalo.
Po otrase funguje lepšie čakanie než poklepávanie
Ak ti plechovka spadla alebo si ňou poriadne zatriasol, najlepšie je nechať ju tak. Bublinky sa postupne stratia alebo vystúpia hore a pri otvorení už nápoj nebude taký divoký.
Rodríguez-Rodríguez pre Live Science odporúča dať ju približne na pol hodiny do chladničky. Chladný nápoj navyše drží CO₂ lepšie rozpustený.
Keď čakať nechceš, otvor ju len na malú škáru a nechaj plyn najprv uniknúť. Keď syčanie ustane, otvor ju normálne.
Ak si teda doteraz po každom páde plechovky poctivo klopal po viečku, môžeš si tento krok pokojne odpustiť. Oveľa väčší rozdiel spraví chvíľa čakania.
