Tvoj pes na teba robí „psie očká“ naschvál. Vedci odhalili, čo tým sleduje

So psami spolunažívame v jednej domácnosti najmenej 18-tisíc rokov, kedy sme ich domestikovali. Niektoré štúdie dokonca hovoria, že sme si k sebe našli cestu ešte skôr a to už 30-tisíc rokov dozadu. Nech je to ako chce, tento vzťah medzi ľuďmi a psami funguje dodnes.

Najnovšie vedci z University of Portsmouth prišli so zaujímavou štúdiou, ktorá sa bližšie pozrela na to, ako psy s nami komunikujú. Možno si hovoríš, že len „štekajú“ a „vrtia chvostom“, no v skutočnosti je ich neverbálna komunikácia oveľa bohatšia a v mnohých prípadoch aj manipulatívna.

Ak sa ti niekedy zdalo, že tvoj pes na teba robí rôzne grimasy, tak vedz, že si nemusel byť ďaleko od pravdy, hovorí expertka Dr. Juliane Kaminská.

„Môžeme si byť teraz istí, že vytváranie výrazov tváre u psov závisí od toho, či ich niekto sleduje, a nie je to len výsledok vzrušenia,“ konštatuje.

Vedci sa snažili zodpovedať otázku, či ľudská prítomnosť a pozornosť ovplyvňujú množstvo a typy mimických výrazov, ktoré psy používajú. Inými slovami, štúdia si dala za cieľ zistiť, či sú psie výrazy len nevedomými prejavmi emócií (napr. nadšenia z jedla), alebo či ich používajú vedome a cielene ako formu komunikácie.

Robia psy viac výrazov tváre vtedy, keď vedia, že ich niekto sleduje?

Vedci túto hypotézu testovali prostredníctvom experimentu s 24 rodinnými psami rôznych plemien a veku (1 až 12 rokov), pričom použili štandardizované podmienky a špeciálnu metódu na zaznamenávanie výrazov tváre.

Samotný experiment prebiehal tak, že každý pes bol priviazaný na vodítku vo vzdialenosti približne jedného metra od človeka. Človek sa počas experimentu správal rôzne. Raz sa pozorne pozeral na psa (mal očný kontakt), inokedy bol rozptýlený alebo otočený chrbtom (nevenoval psovi pozornosť). V niektorých prípadoch bola psovi ponúknutá maškrta bez ohľadu na to, či sa na neho človek pozeral alebo nie.

Výrazy tváre psov boli nahrávané kamerou a analyzované pomocou systému DogFACS (Dog Facial Action Coding System), ktorý umožňuje presne zaznamenať aj veľmi jemné pohyby svalov v psej tvári.

Výskumníci následne porovnávali, koľko výrazov tváre psy použili, keď ich niekto sledoval vs. keď ich nikto nepozoroval, aké výrazy používali (napr. zdvíhanie obočia, vyplazovanie jazyka, vokalizácia), a či sa výrazy menili, keď pes dostal jedlo, ale nikto sa naň nepozeral.

Psy robia grimasy, keď sa na ne pozeráme

Psy výrazne častejšie používali výrazné mimické pohyby, najmä známe „psie očká“ (zdvíhanie obočia), a to len vtedy, keď vedeli, že sa na nich niekto pozerá. Naopak, jedlo samotné nemalo na ich výrazy žiadny vplyv, ak ich človek nepozoroval.

„Zistenia podporujú dôkazy, že psy sú citlivé na ľudskú pozornosť a že ich výrazy môžu byť aktívnym pokusom o komunikáciu, nie len jednoduchými prejavmi emócií,“ uviedla Kaminská vo vyhlásení.

Inými slovami, výskum naznačuje, že psy vytvárajú viac mimických výrazov práve vtedy, keď majú našu pozornosť. Výrazy tváre, ako napríklad známe „psie očká“, boli pozorované najmä v momentoch, keď si boli vedomé, že sa na ne človek pozerá. Dá sa teda povedať, že psy svoju mimiku využívajú cielene, aby si u nás niečo dosiahli, či už pohladenie, pozornosť, alebo aj maškrtu.