Vedci objavili látku, ktorá spomaľuje starnutie. Žiť by sme mohli o niekoľko rokov dlhšie, než je dnes bežné

Väčšina mladých ľudí má pocit, že sa ich staroba netýka. Žijú, ako keby mali pred sebou nekonečne veľa času. No stačí, aby sa človeku narodilo dieťa, a zrazu sleduje, ako rýchlo rastie a zároveň si začne uvedomovať, že jeho vlastné telo už nemá toľko síl ako kedysi. Čas sa nedá zastaviť a proces starnutia je prirodzenou súčasťou života.

Zatiaľ ho nevieme zvrátiť, ale veda robí veľké pokroky v tom, ako ho aspoň spomaliť. Najnovšie zaujímavé zistenia priniesli vedci z kórejskej Chung-Ang University, ktorí sa zamerali na jeden z kľúčových faktorov starnutia, narušenie rovnováhy bielkovín v tele, odborne nazývanej proteostáza.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Prečo je proteostáza taká dôležitá?

Proteostáza predstavuje schopnosť buniek vytvárať, skladať, opravovať a rozkladať bielkoviny tak, aby všetko fungovalo správne. U mladého človeka tieto procesy prebiehajú hladko, poškodené bielkoviny sa rýchlo odstránia a nespôsobujú problémy.

No s pribúdajúcim vekom sa tieto mechanizmy oslabujú. Inými slovami, nefungujú tak účinne. Poškodené alebo zle poskladané bielkoviny sa začnú hromadiť, čo spôsobuje stres v bunkách a znižuje ich výkonnosť. To následne vedie k rôznym ochoreniam súvisiacim so starnutím, ako je napríklad Alzheimerova či Parkinsonova choroba.

Jednoducho povedané, keď sa naruší proteostáza, bunky starne rýchlejšie a fungujú horšie. A to sa postupne prejaví aj navonok ako príznaky starnutia.

Dva systémy, ktoré rozhodujú o tom, ako rýchlo starneme

Naše bunky majú na udržiavanie proteostázy dva hlavné systémy. Prvým sú proteazómy, ktoré rozkladajú poškodené alebo chybne poskladané bielkoviny. Druhým je autofágia, čo je proces, pri ktorom sa odstraňujú väčšie bunkové štruktúry, vrátane zhlukov poškodených bielkovín. Oba tieto systémy spolupracujú a udržiavajú bunky „čisté“ a funkčné. Ako však človek starne, ich účinnosť klesá.

Vedci preto položili zásadnú otázku, je možné tieto mechanizmy nejako podporiť, aby fungovali lepšie aj vo vyššom veku a tým spomalili samotné starnutie?

IU1 – malá látka s veľkým potenciálom

Na túto otázku sa pokúsili odpovedať prostredníctvom výskumu látky s názvom IU1. Ide o chemickú zlúčeninu, ktorá dokáže zablokovať enzým USP14. Tento enzým je súčasťou proteazómu a za bežných okolností jeho činnosť mierne brzdí. Ak sa však enzým zablokuje, proteazóm začne pracovať efektívnejšie a rýchlejšie odstraňovať poškodené bielkoviny.

Aby zistili, či IU1 skutočne pomáha bunkám zvládať starnutie, vedci použili ako model ovocné mušky rodu Drosophila. Tieto mušky sa často používajú vo výskume, pretože majú krátky životný cyklus a starnú podobným spôsobom ako ľudia – vrátane zhoršenej svalovej funkcie.

Muškám podávali látku IU1 a sledovali, ako sa správajú, či sú pohyblivejšie, ako dobre ich bunky čistia poškodené bielkoviny, ako pracujú ich svaly a ako dlho žijú. Cieľom bolo zistiť, či IU1 dokáže zlepšiť činnosť oboch kľúčových systémov, proteazómov aj autofágie, a tým spomaliť procesy starnutia.

Sľubné výsledky, ktoré môžu pomôcť aj ľuďom

Výsledky výskumu boli mimoriadne povzbudivé. Ukázalo sa, že inhibícia enzýmu USP14 pomocou látky IU1 výrazne zvýšila aktivitu proteazómov aj autofágie. Mušky, ktorým bol IU1 podávaný, mali lepšiu svalovú funkciu a žili dlhšie než tie, ktoré látku nedostávali.

Zaujímavé však je, že podobné pozitívne účinky sa potvrdili aj na ľudských bunkách. To naznačuje, že výsledky z výskumu na muškách by raz mohli byť použiteľné aj v liečbe alebo prevencii starnutia u ľudí.

Aj keď nesmrteľnosť zatiaľ ostáva v oblasti sci-fi, výskum ako tento ukazuje, že je možné pozitívne ovplyvniť procesy starnutia už na úrovni buniek. Ak sa nám podarí udržať v bunkách rovnováhu bielkovín dlhšie, môžeme nielen spomaliť prirodzené starnutie, ale aj oddialiť vznik ochorení, ktoré sú s ním spojené.