Vieš, ako podľa oblohy zistíš, či ťa dnes čaká dážď? Prší najmä z týchto oblakov, no ľudia si ich mýlia

Pravdepodobne sa ti už neraz stalo, že si vyšiel von, napríklad na výlet, a z ničoho nič sa spustil dážď. Následne si zmokol ako kostolná myš, a to aj napriek tomu, že si bol presvedčený, že pršať nebude. Stalo sa to už každému z nás. Existuje však jednoduchý trik, ako letmým pohľadom zistiť, či ti hrozí dážď alebo nie. Stačí len poznať typy oblakov. Téme sa podrobne venoval server noaa.gov (National Oceanic and Atmospheric Administration).

Aké typy oblakov poznáme?

Vo všeobecnosti rozlišujeme štyri hlavné skupiny oblakov. Líšia sa svojím vzhľadom, výškou aj tým, či z nich prší. Hovoríme o cirrovitých, kumulovitých, stratovitých a dažďových oblakoch. Každá skupina zahŕňa viacero druhov oblakov, ktoré majú aj odborné názvy. Práve tie nám pomáhajú presnejšie určiť, čo sa na oblohe deje.

Prihlás sa k odberu noviniek z Vedelisteze.sk cez Telegram

Cirrovité oblaky

Cirrovité oblaky sú najvyššie zo všetkých. Vyskytujú sa vo výškach od 6 až do 18 kilometrov. Sú tvorené len z ľadových kryštálikov, a preto sú priesvitné a nepôsobia ťažko. Neprodukujú zrážky, ktoré by dopadli na zem, no ich výskyt často signalizuje, že sa počasie zmení. Na oblohe vyzerajú ako tenučké biele pásiky alebo vlákna, ktoré pripomínajú vlasové pramene. Ak ich vidíš, pravdepodobne sa blíži front alebo búrkový systém.

Kumulovité oblaky

Tieto oblaky vyzerajú ako nadýchané vatové chumáče s plochým základom a hrboľatým vrcholom. Sú bežné najmä počas teplejších dní, keď slnko ohrieva zemský povrch a teplý vzduch stúpa nahor. Ak ostanú malé, nazývajú sa cumulus humilis a neprinesú dážď. No ak sa zväčšujú a narastajú do výšky, môžu sa premeniť na mohutný oblak cumulonimbus, ktorý už znamená výdatné dažde, krúpy a búrky. Takýto oblak môže siahať až do výšky 15 kilometrov.

Stratovité oblaky

Tieto oblaky sú typické pre pochmúrne, sivé dni. Rozprestierajú sa ako súvislá vrstva cez celú oblohu a často pripomínajú hmlu. Slovo „strato“ pochádza z latinčiny a znamená vrstva. Do tejto skupiny patrí napríklad oblak stratus, z ktorého môže jemne mrholiť, alebo stratocumulus, ktorý môže priniesť slabé prehánky. V strednej výške sa vyskytuje altostratus, ktorý už môže priniesť trvalé, mierne zrážky.

Dažďové oblaky

Najviac zrážok pochádza z dvoch typov oblakov. Prvým je nimbostratus, čo je sivý, hustý a rozľahlý oblak, ktorý pokrýva celé nebo. Prináša dlhodobý, rovnomerný dážď alebo sneh. Druhým je už spomínaný cumulonimbus, oblak typický pre letné búrky, prívalové lejaky a hromy. Keď sa objavia takéto oblaky, je veľká pravdepodobnosť, že bude pršať.

Na čo sa zamerať

Ak sú oblaky svetlé, riedke a vysoko, zrejme ti nehrozí dážď. Ak sú tmavé, nízke a zakrývajú celú oblohu, priprav sa na daždivé počasie. A ak sú vysoké, kopcovité a rýchlo rastú, môžu priniesť búrku. Zaujímavosťou je jav nazývaný virga, pri ktorom zrážky z oblaku padajú, no ešte vo vzduchu sa vyparia a na zem nedopadnú.

Stačí sa teda pozrieť hore a naučiť sa čítať z oblakov. Nebudeš síce meteorológ, ale dažďu sa možno najbližšie aj vyhneš.